Naša nová generácia krúžkarov si večer 24. 10. 2017 v Slovenskom národnom divadle hľadala svoj vzťah k opernému, veľmi dramatickému a náročnému žánru cez dve krátke jednodejstvové opery, vytvorené na sklonku veľkolepých operných dejín – teda koncom 19. storočia – v dobe, keď opernému svetu kraľoval posledný veľký hudobnodramatický génius menom PUCCINI. Vtedy však tvorili legendárne operné diela aj iní mladí talianski autori – jeho súputníci a konkurenti, pridŕžajúc sa umeleckého trendu stvárniť na javisku pravdivé príbehy obyčajných ľudí, a to hudbou výstižnou, dĺžkou trvania i obsahom textu realistickou, teda hudbou dynamickou, čo najviac spontánnou, emotívnou, psychologizačnou bez dodržiavania zaužívanej kompozičnej šablóny. Ide o štýl, ktorý voláme operný verizmus. U publika je veľmi obľúbený, pretože hudba týchto diel preniká poslucháčovi priamo pod kožu a témy, ktoré fascinujúco a zrozumiteľne zobrazuje, sú témami bežného života, a teda každému z nás do istej miery a v istom štádiu života veľmi blízke.
Žiaci spoznali v tento unikátny večer v Opere SND (keďže všetci interpreti boli vskutku nevšedne hlasovo i herecky disponovaní) dve svetoznáme veristické opery: SEDLIACKU ČESŤ od maestra Pietra Mascagniho, ktorý ju kedysi i sám dirigoval za prvého Československa v historickej budove SND v Bratislave a KOMEDIANTI od maestra Ruggiera Leoncavalla.
Touto cestou ďakujem kolegyni – milej a obetavej pani učiteľke Janke Hitkovej za spoluprácu pri zájazdových akciách krúžku Stretnutie s hudobným divadlom.
Vedúci záujmového útvaru SHD: Mgr. Marián Gabriš
Bolo to tam mega
Moje najkrajšie zážitky z opery boli z toho, že aká bola tá budova veľká. Najviac sa mi páčilo, keď už to začínalo a zhasli svetlá. Bolo to tam mega. Hrali tam dve predstavenia Sedliacka česť a Komedianti. Mne sa viac páčila Sedliacka česť. Úplne ma fascinovali tie hlasy. Keď sme už odchádzali, stretli sme sa s pani speváčkou Kohútkovou. Bolo to všetko super a teším sa na ďalšiu operu. Alexandra Gerčiová (6. tr.)
Môj najlepší zážitok
Budova opery sa mi páčila i cesta tam. Boli tam aj kamaráti. Keď sme dorazili, vystúpili sme z autobusu a vybrali sme sa dnu – do Slovenského národného divadla. Keď nám doniesol pán učiteľ lístky, povedal nám, že sedíme na balkóne, teda na poschodí.
Vystúpenie sa mi páčilo. Videli sme dve opery naraz. Prvá opera bola SEDLIACKA ČESŤ a bola skvelá. Spievali ju po taliansky. V tom istom jazyku spievali aj tú druhú operu KOMEDIANTI. Bola super. Počas prestávky medzi operami som závidel tú krásu budovy. Kúpil som si chlieb a arašidy a išli sme si sadnúť.
Druhý príbeh ma veľmi bavil. Bol o komediantoch, ktorí prišli do mestečka hrať hru. Do krásnej herečky Neddy sa zaľúbili dvaja klauni, ale ona mala rada len svojho Silvia. Chystala sa s ním ujsť. Nakoniec to skončilo tragicky.
Keď bol koniec, všetci sme tlieskali a užívali si zážitok. Postavili sme sa. Tešili sme sa. Potom sme odišli von z budovy a šli sme k východu, odkiaľ vychádzali herci-speváci. Stretli sme sa so sopranistkou Kohútkovou, ktorá hrala tú Neddu. Aj sme sa s ňou fotili a pýtali si od nej podpisy. Videl som ju naživo, aj sa so mnou rozprávala. Nakoniec sme odišli domov. Timko Čavara (6. tr.)
NA TOTO NIKDY NEZABUDNEM
Pred začiatkom opery som si prezeral kulisy námestia jedného sicílskeho mestečka, kde sa príbeh oboch opier odohrával. Nebola tam totiž opona. Natrafil som na dve tabuľky. Prečítal som si prvú a vidím tam Pizza, ale správne to bolo Piazza, teda námestie. Prečítal som si druhú a tam bolo napísané Villa alebo niečo také. Aspoň tak som to videl. Ale správne to bolo VIA, teda ulica či cesta. Vysvetlil mi to pán učiteľ Gabriš, keď si prišiel ku mne sadnúť na sedadlo a povedal som mu, čo som tam videl. No namiesto Villa počul Billa. Spolu sme sa zasmiali.
Sedliacka česť? Wow! Sedliacka česť bola výborne zahratá. Turiddu (pán Lehotský) je výborný herec a aj operný spevák. Z jeho úst vychádzal krásny tenorový hlas. Čo na to povedať. Najviac sa mi asi páčila napínavá scénka pomsty sedliaka Alfia, keď Turiddu zabili, lebo pošliapal jeho česť. Výborne zahrané! Zaujímavé bolo, že v minulosti na Sicílii bola mafia a muži prijímali výzvy na súboj tak, že protivníkovi zakusli do ucha. Poučili sme sa, že pomsta je zlá vec.
Avšak krajšie a rovnako poučné bolo i vystúpenie Komedianti. No ale aj táto opera mala tragický koniec. Bolo to výborne divadelne zahrané ako aj v Sedliackej cti. Nôž nepichol komediant Canio (pán Lehotský) svojmu nepriateľovi do tela, ale pod pazuchu. Začalo to tak, že komedianti išli vystupovať na námestie. Ale šéf komediantov Canio zistil, že jeho milovaná Nedda prežíva úprimnú lásku k inému mužovi. A tak sa s tým nevedel zmieriť. Nedda (pani Kohútková) mala vysoký, krásny, čistý soprán. Čo som sa dozvedel, tak to bolo, keď sme sa s ňou stretli po predstavení, že túto operu spievala naposledy pred siedmimi rokmi a že v ten deň len zaskakovala za inú kolegyňu. Obdivuhodné!
Ale na čo nesmiem zabudnúť, je orchester. Výborne organizovaný pánom Štúrom. Pán dirigent Štúr to všetko zvládol a vďaka mu. Mne sa najviac páčila z orchestra harfa. Neviem
prečo, ale dodávala tej hudbe takú šťavu. A čo sa mi najviac páčilo, bol pán Lehotský. Neuveriteľné ! Dokázal odspievať dve opery za jeden večer. Obdivujem ho, ako to dokázal.
Zhrnutie? Na toto NIKDY nezabudmen! Naozaj brilantný zážitok! Naďalej budem podporovať operu. A na úplný záver sa chcem v mene krúžku Stretnutie s hudobným divadlom poďakovať pánovi učiteľovi Gabrišovi, že nám tento úžasný zájazd vybavil. Teším sa na budúci zájazd. Michal Šulko (7.A tr.)