EMA HARNÚŠKOVÁ:
„Do našej školy prišla v marci – mesiaci knihy - pani spisovateľka Lena Riečanská na besedu. Pani spisovateľka bola milá. Zaujala ma jej taktika pri písaní, že ona nepíše hneď všetko do počítača, ale keď napríklad varí a príde jej na myseľ parádny nápad, tak všetko odhodí a ide písať tú myšlienku do počítača. Ona nie je ten typ, že ide k počítaču a hneď píše celý text. A jedlo je už viackrát prihorelo. Páčilo sa mi, že napísala tri knihy Monika to roztočí, Ach – tá Joja, Soňa, čo sa deje?, ktoré si moje kamarátky chválili. Mňa to popravde veľmi nezaujalo, nemám rada také knihy, ja mám rada tragédiu. Ale rada podporím, že sem do našej školy môžu chodiť spisovatelia.“
TOMÁŠ GREGORČÍK:
„Zaujalo ma, ako pani Riečanská prečítala text zo svojej knižky, ktorá sa mi veľmi páčila. Po skončení besedy sme mali práve hodinu literatúry, na ktorú prišla pani spisovateľka taktiež, lebo sme ju do našej triedy sami pozvali. Odpovedala nám na otázky a darovali sme jej báseň našej spolužiačky Moniky. A na koniec sme sa s ňou na pamiatku odfotili, bolo to výborné.“
VIKTOR JAKUBOVSKÝ:
„Naučil som sa, že keď s niečím začnem, nemám prestať. Zistili sme, že kniha sa veľmi ťažko vydáva. Beseda sa mi páčila, lebo sme sa naučili niečo nové o literatúre. Pani spisovateľka spoznala aj moju roztopašnosť. Preto povedala, že jej nová kniha sa bude volať Neposlušný Viktor.“
KATARÍNA ZVOLENSKÁ:
„Najlepšie bolo, keď nám rozprávala, ako taká kniha vychádza a dostáva sa do predaja. A mali sme možnosť si vypočuť jej čítanie z jej knihy. Tá kniha ma veľmi zaujala, a tak som sa rozhodla, že si ju kúpim. Tá kniha je veľmi super. Pani spisovateľka bola taká milá, že mi dala aj podpis a mohla som si s ňou urobiť fotku. Ďakujeme pani spisovateľke Lenke.“
BORIS HRABÁRIK:
„Keďže poslednú hodinu po besede sme mali literatúru, napadlo mi, či by sme nemohli zavolať pani spisovateľku k nám do triedy. Zaujalo ma, že vedela napísať viac ako jednu knihu za rok. Podľa mňa by ale mohol byť spisovateľ každý, pokiaľ chce.“
ĽUBKA LUBELCOVÁ:
„Pani spisovateľka bola veľmi milá, rozprávala nám o svojom živote. Nie každý dokáže napísať rozprávku, príbeh. Niekto nedokáže písať knihy preto, lebo nemá dobré nápady a vytrvalosť. Nakoniec prišla aj k nám do triedy.“
MATEJ ŠELIGA:
„Na besede nám pani spisovateľka Riečanská predstavila svoje knihy a prečítala nám ukážku. Mohli sme sa jej klásť otázky a ona odpovedala. Zaujímavá odpoveď bola na otázku, ako vie text ukončiť. Odpovedala, že ona si predurčí, na koľko strán to chce napísať, a podľa toho sa krotí. Beseda sa mi páčila a spisovateľkine knihy boli celkom zaujímavé.“
MAREK ŠELIGA:
„Páčila sa mi napríklad kniha, z ktorej nám pani spisovateľka čítala. Aj sme sa nasmiali. Predstavila nám celú trilógiu svojich dievčenských próz: prvá kniha bola Ach, tá Joja, druhá bola Soňa, čo sa deje? a tretia Monika to roztočí. Bolo to o troch kamarátkach, ktoré sa dohodli, že budú kamošky navždy.“
MARGARET VARGOVÁ:
„Bol to obrovský zážitok spoznať pani spisovateľku naživo. Bola veľmi milá, príjemná a napísala tri úžasné knihy pre dievčatá. Sú veľmi zaujímavé a trochu aj poučné. Bol to nezvyčajný zážitok, a dokonca som sa s ňou aj odfotila. Myslela som si, že písanie jednej knihy trvá krátko, ale zistila som, že to je veľmi náročné a zdĺhavé. Najťažšie je začať písať, tvoriť nový text a potom ho aj vedieť včas ukončiť. Bolo to prosto niečo úžasné!“ Žiačka Vargová pani spisovateľke Riečanskej kvôli vzájomnému potešeniu z literatúry aj zarecitovala, a to slovenskú ľudovú baladu zo zbierky IŠLO DIEVČA PO VODU.
Spracoval: Mgr. Gabriš
Úspešným riešiteľom srdečne blahoželáme a ďakujeme za reprezentáciu školy.
