Novinky

24.4. sme mali v našej škole výnimočnú návštevu. Známu spisovateľku pre deti Gabrielu Futovú. Prváčka Miška jej na privítanie zaspievala pesničku o rozprávkach, štvrtáčka Sárika zarecitovala úryvok práve z autorkinej tvorby. Potom deťom sama spisovateľka porozprávala o svojej tvorbe, ale aj o svojom bežnom živote. Deti svojimi zvedavými otázkami zavalili pani spisovateľku a zaujímalo ich naozaj všeličo. Niektorí si so sebou priniesli aj vlastné knihy, ktoré od Gabriely Futovej majú doma alebo mali možnosť si kúpiť podľa výberu knihu, do ktorej im pribudlo venovanie a vlastnoručný podpis. Mali z toho obrovskú radosť. V mene všetkých čitateľov autorke ďakujeme za jej čas a ochotu prísť medzi nás.

Do galérie Deň Zeme v našej škole boli pridané fotografie.

Štvrtáci, piataci a ôsmačky spoznávame históriu svojej viery cez architektúru a liturgický priestor jednotlivých kostolov, baziliky a katedrály.

Hanka Stúpalová z 5.A obsadila 3. miesto v recitačnej súťaži Hollého pamätník v okresnom kole v 2. kategórii- poézia. Blahoželáme!!!

Ninka Janíková z 5.A sa zúčastnila okresného kola recitačnej súťaže Hollého pamätník, v ktorom získala 3. miesto.Blahoželáme!

Blahoželáme Ninke Janíkovej z 5.A a Lenke Stúpalovej zo 7.A k 3. miestu.

Knihy k štúdiu a inšpirácii kresby: Genezis 12-50 kap. a Evanjelium podľa Marka

Práce prvých 3 výhercov školského kola v jednotlivých kategóriách

boli zaslané do diecézneho (krajského) kola na ABÚ v Trnave.

VÝSLEDKY ŠKOLSKÉHO KOLA:

1. kategória: Materská škôlka

1.m: Chynoranská Lucia – MŠ: „Utíšenie búrky na mori“

2.m: Púčiková Kristína – MŠ: „Utíšenie búrky na mori“

3.m: Čambálová Miriam – MŠ: „Ježiš kráča po mori“

2. kategória: 1.-2.ročník

1.m: Čepáková Viktória – 2.A: „Vzkriesenie Jairovej dcéry“

2.m: Gerčák Marko – 2.A: „Nerozlučnosť manželstva“

3.m: Kraková Ema – 2.A: „Uzdravenie posadnutého v Geraze“

3.kategória: 3.-4.ročník

1.m: Škodová Vanesa – 3.A: „Jozefove sny“

2.m: Henčeková Tamara – 3.A: „Zničenie Sodomy a Gomory“

3.m: Púčiková Nikola – 4.A: „Predaj prvorodenstva za misu šošovice“

4. kategória: 5.-6. ročník

1.m:Horníková Helena – 6.A: „Podobenstvo o rozsievačovi“

2.m:Ďurišová Ema – 5.A: „Utíšenie búrky na mori“

3.m:Baudyš Dávid – 6.A: „Uzdravenie posadnutého v Geraze“

5. kategória: 7 - 9. ročník

1.m:Horníková Veronika – 9.A:  „Abrahámovo pohostinstvo“

2.m:IhnátováVanessa – 7.A: „Ježiš kráča po mori“

VÝHERCOM BLAHOŽELÁME!!!

Do galérie Vlastiveda v 3. ročníku boli pridané fotografie.

Do galérie Noc s Andersenom v našej škole boli pridané fotografie.

Do galérie Literárna hodina vo 4. štvrtej triede Čin- čin pre žiakov 1. stupňa boli pridané fotografie.

„Kedy už bude Noc s Andersenom? Môžeme sa prihlásiť?“ Deti, ktoré to raz zažili, túžia si noc plnú dobrodružstiev zopakovať a s blížiacim sa marcom pribúdajú aj ich zvedavé otázky. „Ako to však spraviť, aby sme boli spravodlivé?“ kládli si otázku pani učiteľky Cviková a Adamcová. Aby Noc s Andersenom mohli zakúsiť nové deti, najmä deti, ktoré si to zaslúžia? Tento rok sme na 23. marca do obecnej knižnice vyberali deti, ktoré sa zúčastnili na recitačnej súťaži Hollého pamätník a ktoré sú aktívnymi členmi čitateľského krúžku. Zostavili sme super partiu 10 detí z 3. a 4. ročníka a 5 detí zo 6. ročníka. Ako pomocníci sa zúčastnili Veronka z 9.A a Sebinko, bývalý žiak. Celá Noc s Andersenom sa niesla v duchu starej známej rozprávky Mach a Šebestová, mali sme teda nielen úžasného psa Jonatána, ale aj čarovné slúchadlo, ktoré vyčarovalo všetko, na čo sme si zmysleli. Podobné slúchadlá dostali všetky tímy výmenou za mobilné telefóny.

Pri zavarskej fontáne sme počas lampášikového sprievodu stretli živého Andersena, ktorý prijal naše pozvanie a šiel s nami do knižnice. Tu mu otázky kládla spočiatku Snehová kráľovná a potom aj zvedavé deti a dozvedeli sa o ňom naozaj všetko, dokonca oveľa viac ako im ponúkla prezentácia venovaná tomuto nezabudnuteľnému rozprávkarovi. Čarovné slúchadlo nám poradilo, kde nájdeme ukryté tvorivé a zábavné súťaže. Najskôr to bola tajnička o Andersenovi, a keď sa všetkým tímom podarilo odhaliť názov rozprávky „Lietajúci kufor“, zrazu sa tento kufor zjavil a bol plný zázračných predmetov (našli by ste v ňom sedemmíľové čižmy, hrnček var, mlynček, čarovný prsteň, paličku, čarovné zrkadlo, plášť neviditeľnosti a iné veľmi užitočné vecičky), ktoré bolo treba v ďalších súťažiach si zapamätať a vymyslieť, na čo by ste ich použili.

A potom to prišlo. Najtvorivejšia chvíľa dobrodružnej noci... každý tím dostal balíček s kostýmami a mal vymyslieť krátku rozprávku a ostatným ju zahrať. To sme sa nasmiali, keď sa indiáni štverali po skalnej stene za princeznou a bojovali s drakom, alebo keď kuchárka chytila malú myšku do pasce:-) Ťažko sa to opisuje, treba to zažiť. Poslednou súťažnou disciplínou bolo hľadanie poduštičiek pre svoj tím so zaviazanými očami. A to bolo poriadne dramatické. Nájsť 3 podušky len podľa hmatu vôbec nie je jednoduché. Za každú zvládnutú súťažnú disciplínu dostávali tímy stužku na svoje slúchadlo. Napokon vyhral tím, ktorý mal na slúchadle najdlhšiu stužku a jeho členovia si išli prví vyberať odmenu z krásnych cien. Mach a Šebestová ešte na dobrú noc čítali vtipné rozprávky zo svojho života, ale ako uspávanky žiaľ nefungovali. Kým sa zo spacáčikov ozývalo spokojné odfukovanie, ešte chvíľu trvalo. Niektorí  zistili, že večera  (výborná pizza) je už ďaleko a v bruškách im muzikanti vyhrávajú, tak boli ešte maškrtiť, iní sa chichúňali alebo prevaľovali a snažili sa nájsť si čo najpohodlnejšie miesto. Príjemnými spoločníkmi pri divadielku i pri nočnom spaní boli plyšoví kamaráti, ktorých si deti priniesli.

V sobotné ráno sa s nami Mach a Šebestová rozlúčili poslednou rozprávkou a po sladkých raňajkách sme sa pobrali domov.  ( S.Adamcová)

V piatok o pol 7 som vyrazil z domu. Keď som prišiel do knižnice, ešte som chvíľku čakal. Po chvíli sme boli všetci a  preniesli sme si veci do knižnice. Potom sme pozerali rozprávku Mach a Šebestová. Zrazu, akoby vyskočili z rozprávky , stáli pred nami Mach a Šebestová. Cez sluchátko objednali palacinky so šunkou, čiže pizzu. Keď sme ju zjedli, išli sme na súťaže. Najviac sa mi páčila súťaž, v ktorej sme mali poslepiačky hľadať svoje podušky. Medzitým sme ešte hľadali Andersena. Keď sme ho našli , porozprával nám o sebe zaujímavé veci. Potom sme išli spať. Mach a Šebestová nám prečítali o sebe rozprávky. Ráno sme mali výborné raňajky.

                                                                                 Jakub Húščava 4. ročník

V piatok, v deň mojich menín som sa zúčastnil akcie Noc s Andersenom. Bolo to pri príležitosti narodenia dánskeho rozprávkara Hansa Christiana Andersena. S kamarátmi z rôznych ročníkov sme strávili nezabudnuteľnú ,rozprávkovú noc v knižnici. Veľmi som sa tešil aké to bude čarovné spať medzi regálmi s knihami. Pani učiteľky nás privítali prezlečené za Macha a Šebestovú. Na úvod nám jeden zo žiakov zarecitoval. Premietali sme si rozprávku Mach a Šebestová. Dve žiačky nám zahrali divadlo s papierovými postavičkami. Ďalej sme mali prezentáciu o Andersenovi a jeho živote. Keď sme sa posilnili super večerou, mojou obľúbenou pizzou, išli sme von. V parku pri fontáne nás čakal sám Andersen. Mach, Šebestová a ich psík Jonatán pozvali Andersena k nám do knižnice. Snehová kráľovná mu dávala otázky. Keď sme sa s Andersenom porozprávali, tak sa s nami rozlúčil. Po jeho odchode sme začali súťažiť. Ja s dvoma dievčatami som bol v tíme s logom kvetu. Hľadali sme klobúk a hádali sme otázky. Každý tím mal čarovný telefón so stužkou a najdlhšia stužka so správnymi odpoveďami vyhrala. Ja s mojím tímom som vyhral dva krát prvé miesto. Ďalšia súťaž, ktorá ma bavila bol kufrík s predmetmi, ktoré sme hádali. Ďalší kufrík obsahoval kostýmy rozprávkových bytostí, do ktorých sme sa obliekli. Ja som bol trpaslík. Spolužiačka Hanka z môjho tímu bola princezná. Druhé dievča z tímu bola pekárka. Boli sme super zohratá trojka. Mali sme ešte veľa zábavných súťaží, ale to by som vám rozprával do rána. Po súťažiach sme sa uložili do spacákov a Mach so Šebestovou nám čítali rozprávky až do polnoci. Škoda len ,že neboli strašidelné. Ráno, keď sme vstali boli už pripravené raňajky. Aby nám lepšie chutilo Mach a Šebestová nám pri jedle čítali rozprávku o pirátoch. Moja čarovná noc sa skončila, ale navždy budem mať krásne spomienky. Bolo to krajšie ako som očakával, iba jedna vec mi tam chýbala a to je vankúšová vojna.    Adrián Leitner 4. ročník

Strašne som sa bála, čo nás čaká. Najprv sme si pustili rozprávku Mach a Šebestová. Zrazu pred nami stáli: Mach, Šebestová a Jonatan. Mali so sebou aj čarovné slúchadlo. Potom sme si pochutili – pizza! Keď sme ju zjedli, tak sme sa vrhli na súťaže. Najviac sa mi páčilo vymýšľanie rozprávok. Ja som bola upír. Potom sme išli von hľadať Andersena s baterkami, lebo bola tma. Snehová kráľovná mu dala zopár otázok a Andersen odišiel. Vrátili sme sa do knižnice, kde sme dostali ceny. Večer nám pani učiteľky porozprávali príbehy Macha a Šebestovej a išli sme spať. Veľmi sa mi to páčilo, aj keď sme boli trochu unavení.  Vivien Vilinovičová 4. ročník

Začalo sa to básňou, ktorú nám recitoval chlapec menom Oliver zo šiestej triedy. Pozreli sme si rozprávku Mach a Šebestová a zrazu pred nami naozaj stáli – Mach, Šebestová a Jonatan. Išli sme sa posilniť pizzou a hrali sme súťaže. Dostali sme ružové slúchadlo, ja som bola v tíme motýľov. Ale najviac sa mi páčila súťaž, kde sme mali vymyslieť rozprávku. Ja som bola princezná. Potom sme išli von s baterkami hľadať Andersena. Našli sme ho. Bol pri fontáne. Myslela som si, že pôjdeme do školy. Pani učiteľky nám prečítali rozprávku z knihy Mach a Šebestová. A tak sa moja úžasná noc s Andersenom skončila.  Victorka Vilinovičová 4. ročník

Mama ma priviezla o pol siedmej do zavarskej knižnice. Mali sme si zbaliť spacák, karimatku, šálku, papuče, farbičky, atď...Pozerali sme rozprávku Mach a Šebestová. Zrazu ožili a vyskočili z rozprávky. Mal som veľa otázok. Na večeru sme mali pizzu. Ale ja som večeral chleba. Potom sme mali 6 úloh, za ktoré sme dostávali stuhy na slúchadlo. Po súťažiach sme išli spať a pani učiteľky nám čítali rozprávky. Mali sme 10 minút na čítanie. Ja som si vybral knihu BASIC . A zhasnúť a spať.   Samko Šulko 4. ročník

Už som sa na to tešila strašne dlho. Tato ma zaviezol do zavarskej knižnice. Vybalila som sa a prezula. O chvíľu sa začal program. Pozerali sme prvú časť rozprávky Mach a Šebestová a čarovné sluchátko. Hneď potom aj druhú časť. Potom sme išli jesť pizzu - bola skvelá. A dostali sme aj pitie, každý si mal priniesť svoj pohár. Z neho sme aj pili. O chvíľu sme išli hľadať Andersena. Ako sme tak išli, Jonatán nás doviedol do mäsiarstva. No Andersen bol pri fontáne a Jonatán nás tam aj doviedol. To znamená, že Jonatán nás viedol dobre.Potom sme sa vrátili do knižnice. A začali sme súťažiť. Prvá súťaž bola, že sme mali zakrúžkovať správnu odpoveď. A správne nám vyšlo v tej tajničke : Lietajúci kufor. Najviac sa mi páčila tá časť, keď sme hrali divadielko. Po súťažiach sme išli oddychovať a pani učiteľky nám čítali rozprávky. Potom sme si mohli prečítať knihu, akú chceme. A nakoniec sme išli spať.   Zuzka Barutová 4.ročník

Dňa 23.3.2018 sa konala v Obecnej knižnici v Zavare Noc s ANDERSENOM. Veľmi som sa na tento deň tešila, nevedela som sa ho dočkať. Celá akcia bola urobená na tému Mach a Šebestová. Keď sme si porozkladali všetky veci a určili miesta, kde budeme spať, pozreli sme si jeden z príbehov. A zrazu sa tam objavili - Mach a Šebestová  – boli to pani učiteľky : Adamcová a Cviková. Mach a Šebestová prišli aj so psom Jonatánom. A potom sme sa celý večer hrali rôzne súťaže, rozprávali sa, hrali divadlo.....A na večeru sme mali palacinky so šunkou – čiže pizzu!!!Hansa Christiana Andersena sme boli hľadať vonku aj s baterkou ( keďže už bola vonku tma ) a našli sme ho sedieť na lavičke pri fontáne. Keď sme sa vrátili, Mach a Šebestová nám prečítali zopár z ich príbehov na dobrú noc. A po nich sa nám sladko spalo. Ráno po raňajkách si po nás prišli rodičia a my sa šťastní, plní zážitkov vrátili domov. Bolo nám super!!!

                                                                   Sára Adamcová 4.A

Našu školu reprezentovali traja žiaci.

V 1. kategórii poézia Mirko Jaroš, v prvej kategórii próza Sára Adamcová a v druhej kategórii poézia Hanka Stúpalová.

Hanka vyhrala 1. miesto a Sárka 2. miesto. Obe dievčatá postúpili do okresného kola. Gratulujeme!

23.3.2018sa uskutočnilo dekanátne kolo Biblickej olympiády na arcibiskupskom gymnáziu P. Jantauscha v Trnave z knihy Genezis 12-50 kapitola a evanjelia podľa Marka.

Naše družstvo:   Michal Šeliga – 8.A

                           Marek Šeliga – 7.B

                           Matej Šeliga – 7.B

Získalo krásne 2. miesto z 11 zúčastnených družstiev.

Do galérie Hollého pamätník - šk. kolo na 2. stupni boli pridané fotografie.

II. kategória (5. – 6. ročník) – poézia

     1.miesto: Hanka Stúpalová (5.A)

     2.miesto: ------

     3.miesto: Helenka Horníková (6.A)

                Oliver Oberle (6.A)

II. kategória (5. – 6. ročník) – próza

     1.miesto: Ninka Janíková (5.A)

     2.miesto: Emka Ďurišová (5.A)

     3.miesto: Simonka Sásová (6.A)

III. kategória (7. – 9. ročník) – poézia

     1.miesto: Veronika Horníková (9.A)

                Lenka Stúpalová (7.A)      

     2.miesto: Natália Límová (8.A)

     3.miesto: Patrícia Malachovcová (8.A)

                Margaret Vargová (7.B)

III. kategória (7. – 9. ročník) – próza

     1.miesto: Terezka Slobodová (7.A)

     2.miesto: Ema Lovecká (7.A)

     3.miesto: -----

Rozprávkové vretienko:

2. kategória: 1.miesto: Michal Šulko (7.A)

Do galérie Veľkonočné tvorivé dielne boli pridané fotografie.

Mirko Jaroš z 3. triedy - 1. miesto v 1. kategórii v prednese poézie

Sárika Adamcová zo 4. triedy- 1. miesto v 1. kategórii v próze

Marek Vančo z 2. triedy - 2.  miesto v 1. kategórii v prednese poézie

Hanka Bunčeková zo 4. triedy - 3. miesto v 1. kategórii v prednese poézie

Blahoželáme!

„Dňa 19. 1. 2018 som sa zúčastnil pod vedením p. uč. Gabriša v rámci krúžku Stretnutie s hudobným divadlom (SHD), hoci som nekrúžkar, na zájazde do Opery SND v Bratislave. Na programe bola opera Macbeth od talianskeho skladateľa Giuseppe Verdiho. Bolo to moje prvé stretnutie s operou. Keďže som už príbeh poznal zo školy, so zatajeným dychom som sledoval celé prestavenie. A musím povedať , že to bolo úžasné. Speváci boli neskutoční, hudba nádherná a krásna historická budova SND celú atmosféru iba znásobila. Bol som naozaj nadšený. Už teraz sa teším na ďalšie predstavenie.“

Sebi Adamec (7. A)

„Je to úžasná opera s výbornými áriami. Veď to napísal Giuseppe Verdi, takže ... čo dodať! Vôbec sa mi nepáčilo, ako si Macbeth išiel dať vyveštiť, lebo ja tomu neverím, že mi niekto povie niečo a ja mám tomu veriť ... A už vôbec sa mi nepáčili vlastnosti Lady Macbeth, ktorú stvárnila pani Jolana Fogašová. S ňou sme sa aj stretli na vrátnici divadla a osobne jej zatlieskali. Lady Macbeth všetko chcela, bažila po moci, nútila Macbetha zabíjať, vraždiť, aby získal korunu a aby sa ona mohla stať kráľovnou.

Na druhej strane sa mi páčilo, ako nakoniec spravodlivosť zvíťazila. Samozrejme, aj orchester bol vynikajúci, lebo bez hudby by to nebolo ono. Dalibor JENIS, svetovo uznávaný barytonista, hral rolu Macbetha. Bolo pre mňa veľkým zážitkom počúvať barytónový hlas, a ešte k tomu práve od neho. Skvelý pocit!

Večer v opere bol krásnym zážitkom s krúžkom SHD.“

Miško Šulko-Šikulko (7. A)

„Opera Macbeth ma veľmi zaujala. Úplne celý príbeh sa mi páčil. Veľmi pekne bol prepracovaný príbeh a efekty, herci-speváci dali do toho všetko a super zvládli svoje roly. Najviac ma zaujalo, ako si Macbeth uvedomuje, že zabil svojich priateľov kvôli Lady Macbeth, ktorá ho do toho neustále nútila. Potom si aj ona uvedomila, že spravila hroznú vec a práve kvôli nej sa Macbethovi ukazovali strašné videnia. Čo ma zaujalo úplne najviac, bol orchester, ktorý krásne hral, hlavne tie husle – no krása! Som veľmi rada, že som túto krásnu operu mohla vidieť naživo.“

Emka Harnúšková (7. B)

Dňa 15. januára 2018 sa dobrovoľne vybralo niekoľko našich žiackych záujemcov do Divadla Jána Palárika v Trnave na zaujímavú pôvodnú slovenskú hru Martina Timka s názvom PALÁRIK alebo BESKYDOV. Výborný, invenčný autor, ktorý nás vedel pobaviť i poučiť zároveň, napísal túto hru špeciálne pre DJP. Akciu pripravila pani učiteľka PhDr. Silvia Adamcová v rámci predmetu literárna výchova a v rámci literárno-dramatického krúžku, ktorý vedie na pôde našej školy. Cieľom tejto mimoškolskej aktivity bolo žiakom priblížiť literárny druh – dráma, fungovanie divadla a životopis slovenského dramatika JÁNA PALÁRIKA (1822 – 1870) – legendárneho tvorcu prvých slovenských veselohier napriek tomu, že povolaním šlo o katolíckeho kňaza.

Obrovským prínosom tejto veľmi nápaditej a originálnej hry bolo poskytnutie možnosti mladým divákom zaoberať sa reáliami vlastných národných dejín a hlbšie spoznať život významného dejateľa slovenskej kultúry JÁNA PALÁRIKA – priekopníka v oblasti divadelníctva, ktoré patrí medzi hlavné prejavy kultúrnosti národa. Nie náhodou nesie trnavské divadlo hrdo jeho meno. Práve Palárik sa zaslúžil o to, aby sa v jednom z prvých činoherných kamenných mestských divadiel na Slovensku, teda v TRNAVSKOM DIVADLE (vzniklo v r. 1831), ZAČALO HRÁVAŤ V SLOVENSKOM JAZYKU. Divadlo, ktoré bolo predtým určené len pre nemecké a maďarské súbory, sa vďaka Palárikovi stalo prístupné aj pre Slovákov, ktorí mali a majú dodnes záujem o kvalitnú domácu i svetovú dramatickú tvorbu.

V rámci predmetu dejepis si mohli žiaci reálne uvedomiť ťažkosti a traumy národnooslobodzovacieho boja Slovákov v 19. storočí, keď vtedajšia uhorská vláda ostro zabraňovala presadzovaniu akýchkoľvek slovenských národných požiadaviek a našich národných buditeľov označovala za panslavistov, vlastizradcov, prenasledovala ich, zatýkala a presídľovala do čisto maďarského prostredia so zámerom odnárodniť ich.

Pridanou hodnotou tejto akcie bol regionalizmus, spoznávanie regionálnej histórie. Dramatik Palárik predsa pôsobil ako kňaz v okolí Trnavy – v obci Majcichov, kde aj navždy spočinul. Navyše naši mladučkí účastníci divadelného zájazdu zo zavarskej školy mali možnosť vidieť v danej hre aj POSTAVU VÝZNAMNÉHO RODÁKA ZO ZAVARA – JOZEFA KAROLA VIKTORINA (1822 – 1874), katolíckeho kňaza a spoluzakladateľa Matice slovenskej. Dozvedeli sa, že to bol najbližší Palárikov priateľ ešte zo študentských čias v trnavskom seminári. S veľkou odvahou sa vo vtedajšom Uhorsku spoločne národne angažovali, vydávali unikátny almanach Concordia, v ktorom propagovali priam vizionárske myšlienky o zjednotení katolíkov a evanjelikov na Slovensku.

Zaujalo nás, že prvé hry ako Inkognito, Drotár a iné, ktoré vydával Palárik pod pseudonymom Beskydov, vzbudili medzinárodný ohlas a okrem slovenských ochotníckych súborov ich hrávali profesionálne srbské či chorvátske divadlá. Prekvapilo nás, že sa dokonca postavil proti vysokému duchovenstvu a hlásal morálnu reformu cirkvi, za čo bol väznený v Ostrihome a preložený na faru do maďarskej Pešti.

Cesta životom oboch priateľov – Palárika i Viktorina – je teda cestou slovenského národa v ťažkých časoch národnostného útlaku. Dojalo nás, keď sme sa dozvedeli, že život v tejto hektickej a stresujúcej dobe doviedol Palárika až k vážnym problémom so žalúdočnými vredmi, ktorým

predčasne podľahol len vo veku 48 rokov. A Viktorin si dokonca v budínskom ústave pre choromyseľných siahol na vlastný život. Takto nešťastne ukončil svoju náročnú životnú púť, počas ktorej bol takisto ako Palárik väznený za národné prejavy – zúčastnil sa totiž na predrevolučných nepokojoch v roku 1848 presadzujúc naše záujmy získať v rámci Uhorska istú formu autonómnosti. Aj v neskoršom období života zažil kontrolovanie políciou. Po prehliadke bytu sa dostal pred vojenský súd v Prešporku. Politická vrchnosť vtedy navrhla biskupstvu, aby ho preložilo do maďarského prostredia, a tak záverečné roky svojho krátkeho života prežil v Budíne a neskôr na starobylom Vyšehrade, kde je aj pochovaný.

Nielen atraktívnym, ale aj hodnotným inscenačným nápadom, ktorý fascinoval rovnako deti, ako aj dospelých, bola skutočnosť, že predstavenie začalo už vo foyer divadla ešte pred vstupom do šatní. My diváci sme s nadšením ocenili to, že sme mohli vidieť zákulisie divadla, v ktorom sa začali písať dejiny slovenského profesionálneho divadelníctva. Žiaci si mohli pozrieť priestory, do ktorých sa bežný návštevník divadla nedostane. Videli pripravené kostýmy, rekvizity, ale aj miesto inšpicienta, ktorý vedie celé predstavenie. Prechádzali sme chodbičkami, po ktorých zvyčajne vedie svoje kroky každý herec, kým nevystúpi na javisko – na tie slávne dosky, čo znamenajú svet. Napokon sme všetci prítomní diváci doputovali do podzemného Štúdia DJP, kde sme si v sugestívnej inscenácii veru aj so slzami v očiach prežili životný príbeh hlavnej postavy večera.

Po predstavení nás inscenátori pozvali na takmer posvätné miesto. Zo štúdia sme sa dostali do suterénu pod javisko a po schodoch sme vyšli akoby hrajúci herci priamo doprostred javiska veľkej sály Divadla Jána Palárika. Bol to zážitok. Prvýkrát v živote sme videli trnavské divadlo z pohľadu účinkujúcich a ocitli sa na doskách, kde sa, ako som už vyššie uviedol, prvý raz v dejinách Slovákov (!) hralo profesionálne divadlo v slovenčine, a to vďaka nášmu hrdinovi Palárikovi. Nastala zvláštna situácia dotyku s povestným hviezdnym prachom historického javiska. Vymenili sme si tak miesta: my diváci sme stáli na javisku a účinkujúci sedeli v hľadisku. Od režiséra Viktora Kollára to bol geniálny počin, naozaj sme mali z toho výnimočné pocity. Cítili sme silu, ktorú ukrýva v sebe divadlo v podobe nadčasového morálneho odkazu všetkým generáciám – odkazu o dobrote a zlobe človeka, o láske a nenávisti človeka, o vzletoch a pádoch človeka, o svätosti i hriešnosti človeka, o jeho minulosti, prítomnosti a možno aj budúcnosti. Vnímali sme tú odvekú potrebu človeka sa písaním a hraním svojich príbehov dopracovať k odpovedi na otázky o zmysle ľudského života. Myslím si, že práve literatúra a divadlo či film dávajú aspoň potroške odpoveď, že podstatu žitia človek nachádza v očiste svojej duše, v tom, že spozná, čo je dobro a láska, a že je i sám schopný urobiť správny, hodnotný, dobrý čin aj za cenu sebaobety, sebazaprenia a bolesti. Práve herec, slávny taliansky herec Marcello Mastroianni, ktorý stvárnil veľa ľudských životov, povedal: „Zmysel života je žiť ho bez viny.“

Na konci tohto doslova sviatočného večera, keď všetko vzdialené a minulé bolo odrazu také blízke, sme mohli v uvedenom nevšednom postavení navzájom diskutovať. Mohli sme sa čokoľvek k danej téme pýtať a vyznať sa i zo svojich zážitkov. Rozprávali sme sa nielen so spomínaným pánom režisérom, ale aj so skvelými a zanietenými hercami večera – Martinom Kochanom, ktorý stvárnil hlavnú postavu Palárika, ďalej Martinom Križanom, Monikou Stankovičovou – a hudobníkom Danielom Herichom. Žiaci si na pamiatku vyžiadali od umelcov aj autogramy. Veľmi ich zaujalo, ako a kde šepká šepkár text hercom na javisku.

Svoj pobyt na javisku trnavského divadla, pobyt priam s historickým pocitom sme ukončili spoločnou fotografiou s tvorcami nezabudnuteľného predstavenia. Aj touto cestou im ďakujeme za veľmi obohacujúci večer.

Spracoval: Mgr. Marián Gabriš