Novinky

23.3.2018sa uskutočnilo dekanátne kolo Biblickej olympiády na arcibiskupskom gymnáziu P. Jantauscha v Trnave z knihy Genezis 12-50 kapitola a evanjelia podľa Marka.

Naše družstvo:   Michal Šeliga – 8.A

                           Marek Šeliga – 7.B

                           Matej Šeliga – 7.B

Získalo krásne 2. miesto z 11 zúčastnených družstiev.

Do galérie Hollého pamätník - šk. kolo na 2. stupni boli pridané fotografie.

II. kategória (5. – 6. ročník) – poézia

     1.miesto: Hanka Stúpalová (5.A)

     2.miesto: ------

     3.miesto: Helenka Horníková (6.A)

                Oliver Oberle (6.A)

II. kategória (5. – 6. ročník) – próza

     1.miesto: Ninka Janíková (5.A)

     2.miesto: Emka Ďurišová (5.A)

     3.miesto: Simonka Sásová (6.A)

III. kategória (7. – 9. ročník) – poézia

     1.miesto: Veronika Horníková (9.A)

                Lenka Stúpalová (7.A)      

     2.miesto: Natália Límová (8.A)

     3.miesto: Patrícia Malachovcová (8.A)

                Margaret Vargová (7.B)

III. kategória (7. – 9. ročník) – próza

     1.miesto: Terezka Slobodová (7.A)

     2.miesto: Ema Lovecká (7.A)

     3.miesto: -----

Rozprávkové vretienko:

2. kategória: 1.miesto: Michal Šulko (7.A)

Do galérie Veľkonočné tvorivé dielne boli pridané fotografie.

Mirko Jaroš z 3. triedy - 1. miesto v 1. kategórii v prednese poézie

Sárika Adamcová zo 4. triedy- 1. miesto v 1. kategórii v próze

Marek Vančo z 2. triedy - 2.  miesto v 1. kategórii v prednese poézie

Hanka Bunčeková zo 4. triedy - 3. miesto v 1. kategórii v prednese poézie

Blahoželáme!

„Dňa 19. 1. 2018 som sa zúčastnil pod vedením p. uč. Gabriša v rámci krúžku Stretnutie s hudobným divadlom (SHD), hoci som nekrúžkar, na zájazde do Opery SND v Bratislave. Na programe bola opera Macbeth od talianskeho skladateľa Giuseppe Verdiho. Bolo to moje prvé stretnutie s operou. Keďže som už príbeh poznal zo školy, so zatajeným dychom som sledoval celé prestavenie. A musím povedať , že to bolo úžasné. Speváci boli neskutoční, hudba nádherná a krásna historická budova SND celú atmosféru iba znásobila. Bol som naozaj nadšený. Už teraz sa teším na ďalšie predstavenie.“

Sebi Adamec (7. A)

„Je to úžasná opera s výbornými áriami. Veď to napísal Giuseppe Verdi, takže ... čo dodať! Vôbec sa mi nepáčilo, ako si Macbeth išiel dať vyveštiť, lebo ja tomu neverím, že mi niekto povie niečo a ja mám tomu veriť ... A už vôbec sa mi nepáčili vlastnosti Lady Macbeth, ktorú stvárnila pani Jolana Fogašová. S ňou sme sa aj stretli na vrátnici divadla a osobne jej zatlieskali. Lady Macbeth všetko chcela, bažila po moci, nútila Macbetha zabíjať, vraždiť, aby získal korunu a aby sa ona mohla stať kráľovnou.

Na druhej strane sa mi páčilo, ako nakoniec spravodlivosť zvíťazila. Samozrejme, aj orchester bol vynikajúci, lebo bez hudby by to nebolo ono. Dalibor JENIS, svetovo uznávaný barytonista, hral rolu Macbetha. Bolo pre mňa veľkým zážitkom počúvať barytónový hlas, a ešte k tomu práve od neho. Skvelý pocit!

Večer v opere bol krásnym zážitkom s krúžkom SHD.“

Miško Šulko-Šikulko (7. A)

„Opera Macbeth ma veľmi zaujala. Úplne celý príbeh sa mi páčil. Veľmi pekne bol prepracovaný príbeh a efekty, herci-speváci dali do toho všetko a super zvládli svoje roly. Najviac ma zaujalo, ako si Macbeth uvedomuje, že zabil svojich priateľov kvôli Lady Macbeth, ktorá ho do toho neustále nútila. Potom si aj ona uvedomila, že spravila hroznú vec a práve kvôli nej sa Macbethovi ukazovali strašné videnia. Čo ma zaujalo úplne najviac, bol orchester, ktorý krásne hral, hlavne tie husle – no krása! Som veľmi rada, že som túto krásnu operu mohla vidieť naživo.“

Emka Harnúšková (7. B)

Dňa 15. januára 2018 sa dobrovoľne vybralo niekoľko našich žiackych záujemcov do Divadla Jána Palárika v Trnave na zaujímavú pôvodnú slovenskú hru Martina Timka s názvom PALÁRIK alebo BESKYDOV. Výborný, invenčný autor, ktorý nás vedel pobaviť i poučiť zároveň, napísal túto hru špeciálne pre DJP. Akciu pripravila pani učiteľka PhDr. Silvia Adamcová v rámci predmetu literárna výchova a v rámci literárno-dramatického krúžku, ktorý vedie na pôde našej školy. Cieľom tejto mimoškolskej aktivity bolo žiakom priblížiť literárny druh – dráma, fungovanie divadla a životopis slovenského dramatika JÁNA PALÁRIKA (1822 – 1870) – legendárneho tvorcu prvých slovenských veselohier napriek tomu, že povolaním šlo o katolíckeho kňaza.

Obrovským prínosom tejto veľmi nápaditej a originálnej hry bolo poskytnutie možnosti mladým divákom zaoberať sa reáliami vlastných národných dejín a hlbšie spoznať život významného dejateľa slovenskej kultúry JÁNA PALÁRIKA – priekopníka v oblasti divadelníctva, ktoré patrí medzi hlavné prejavy kultúrnosti národa. Nie náhodou nesie trnavské divadlo hrdo jeho meno. Práve Palárik sa zaslúžil o to, aby sa v jednom z prvých činoherných kamenných mestských divadiel na Slovensku, teda v TRNAVSKOM DIVADLE (vzniklo v r. 1831), ZAČALO HRÁVAŤ V SLOVENSKOM JAZYKU. Divadlo, ktoré bolo predtým určené len pre nemecké a maďarské súbory, sa vďaka Palárikovi stalo prístupné aj pre Slovákov, ktorí mali a majú dodnes záujem o kvalitnú domácu i svetovú dramatickú tvorbu.

V rámci predmetu dejepis si mohli žiaci reálne uvedomiť ťažkosti a traumy národnooslobodzovacieho boja Slovákov v 19. storočí, keď vtedajšia uhorská vláda ostro zabraňovala presadzovaniu akýchkoľvek slovenských národných požiadaviek a našich národných buditeľov označovala za panslavistov, vlastizradcov, prenasledovala ich, zatýkala a presídľovala do čisto maďarského prostredia so zámerom odnárodniť ich.

Pridanou hodnotou tejto akcie bol regionalizmus, spoznávanie regionálnej histórie. Dramatik Palárik predsa pôsobil ako kňaz v okolí Trnavy – v obci Majcichov, kde aj navždy spočinul. Navyše naši mladučkí účastníci divadelného zájazdu zo zavarskej školy mali možnosť vidieť v danej hre aj POSTAVU VÝZNAMNÉHO RODÁKA ZO ZAVARA – JOZEFA KAROLA VIKTORINA (1822 – 1874), katolíckeho kňaza a spoluzakladateľa Matice slovenskej. Dozvedeli sa, že to bol najbližší Palárikov priateľ ešte zo študentských čias v trnavskom seminári. S veľkou odvahou sa vo vtedajšom Uhorsku spoločne národne angažovali, vydávali unikátny almanach Concordia, v ktorom propagovali priam vizionárske myšlienky o zjednotení katolíkov a evanjelikov na Slovensku.

Zaujalo nás, že prvé hry ako Inkognito, Drotár a iné, ktoré vydával Palárik pod pseudonymom Beskydov, vzbudili medzinárodný ohlas a okrem slovenských ochotníckych súborov ich hrávali profesionálne srbské či chorvátske divadlá. Prekvapilo nás, že sa dokonca postavil proti vysokému duchovenstvu a hlásal morálnu reformu cirkvi, za čo bol väznený v Ostrihome a preložený na faru do maďarskej Pešti.

Cesta životom oboch priateľov – Palárika i Viktorina – je teda cestou slovenského národa v ťažkých časoch národnostného útlaku. Dojalo nás, keď sme sa dozvedeli, že život v tejto hektickej a stresujúcej dobe doviedol Palárika až k vážnym problémom so žalúdočnými vredmi, ktorým

predčasne podľahol len vo veku 48 rokov. A Viktorin si dokonca v budínskom ústave pre choromyseľných siahol na vlastný život. Takto nešťastne ukončil svoju náročnú životnú púť, počas ktorej bol takisto ako Palárik väznený za národné prejavy – zúčastnil sa totiž na predrevolučných nepokojoch v roku 1848 presadzujúc naše záujmy získať v rámci Uhorska istú formu autonómnosti. Aj v neskoršom období života zažil kontrolovanie políciou. Po prehliadke bytu sa dostal pred vojenský súd v Prešporku. Politická vrchnosť vtedy navrhla biskupstvu, aby ho preložilo do maďarského prostredia, a tak záverečné roky svojho krátkeho života prežil v Budíne a neskôr na starobylom Vyšehrade, kde je aj pochovaný.

Nielen atraktívnym, ale aj hodnotným inscenačným nápadom, ktorý fascinoval rovnako deti, ako aj dospelých, bola skutočnosť, že predstavenie začalo už vo foyer divadla ešte pred vstupom do šatní. My diváci sme s nadšením ocenili to, že sme mohli vidieť zákulisie divadla, v ktorom sa začali písať dejiny slovenského profesionálneho divadelníctva. Žiaci si mohli pozrieť priestory, do ktorých sa bežný návštevník divadla nedostane. Videli pripravené kostýmy, rekvizity, ale aj miesto inšpicienta, ktorý vedie celé predstavenie. Prechádzali sme chodbičkami, po ktorých zvyčajne vedie svoje kroky každý herec, kým nevystúpi na javisko – na tie slávne dosky, čo znamenajú svet. Napokon sme všetci prítomní diváci doputovali do podzemného Štúdia DJP, kde sme si v sugestívnej inscenácii veru aj so slzami v očiach prežili životný príbeh hlavnej postavy večera.

Po predstavení nás inscenátori pozvali na takmer posvätné miesto. Zo štúdia sme sa dostali do suterénu pod javisko a po schodoch sme vyšli akoby hrajúci herci priamo doprostred javiska veľkej sály Divadla Jána Palárika. Bol to zážitok. Prvýkrát v živote sme videli trnavské divadlo z pohľadu účinkujúcich a ocitli sa na doskách, kde sa, ako som už vyššie uviedol, prvý raz v dejinách Slovákov (!) hralo profesionálne divadlo v slovenčine, a to vďaka nášmu hrdinovi Palárikovi. Nastala zvláštna situácia dotyku s povestným hviezdnym prachom historického javiska. Vymenili sme si tak miesta: my diváci sme stáli na javisku a účinkujúci sedeli v hľadisku. Od režiséra Viktora Kollára to bol geniálny počin, naozaj sme mali z toho výnimočné pocity. Cítili sme silu, ktorú ukrýva v sebe divadlo v podobe nadčasového morálneho odkazu všetkým generáciám – odkazu o dobrote a zlobe človeka, o láske a nenávisti človeka, o vzletoch a pádoch človeka, o svätosti i hriešnosti človeka, o jeho minulosti, prítomnosti a možno aj budúcnosti. Vnímali sme tú odvekú potrebu človeka sa písaním a hraním svojich príbehov dopracovať k odpovedi na otázky o zmysle ľudského života. Myslím si, že práve literatúra a divadlo či film dávajú aspoň potroške odpoveď, že podstatu žitia človek nachádza v očiste svojej duše, v tom, že spozná, čo je dobro a láska, a že je i sám schopný urobiť správny, hodnotný, dobrý čin aj za cenu sebaobety, sebazaprenia a bolesti. Práve herec, slávny taliansky herec Marcello Mastroianni, ktorý stvárnil veľa ľudských životov, povedal: „Zmysel života je žiť ho bez viny.“

Na konci tohto doslova sviatočného večera, keď všetko vzdialené a minulé bolo odrazu také blízke, sme mohli v uvedenom nevšednom postavení navzájom diskutovať. Mohli sme sa čokoľvek k danej téme pýtať a vyznať sa i zo svojich zážitkov. Rozprávali sme sa nielen so spomínaným pánom režisérom, ale aj so skvelými a zanietenými hercami večera – Martinom Kochanom, ktorý stvárnil hlavnú postavu Palárika, ďalej Martinom Križanom, Monikou Stankovičovou – a hudobníkom Danielom Herichom. Žiaci si na pamiatku vyžiadali od umelcov aj autogramy. Veľmi ich zaujalo, ako a kde šepká šepkár text hercom na javisku.

Svoj pobyt na javisku trnavského divadla, pobyt priam s historickým pocitom sme ukončili spoločnou fotografiou s tvorcami nezabudnuteľného predstavenia. Aj touto cestou im ďakujeme za veľmi obohacujúci večer.

Spracoval: Mgr. Marián Gabriš

Aj tento rok sme sa zúčastnili súťaže, ktorú organizuje Združenie učiteľov chémie. Súťaž tentokrát zaujala naše siedmačky : Paulínku Soldánovú a Moniku Janečkovú. Zapojili sa so svojim pokusom s názvom Sliz. Aj keď vo veľkej konkurencii dvadsiatich piatich prác v našej kategórií dievčatá nevyhrali popredné miesta, potešilo ich Čestné uznanie. Odhodlanie do súťaže dievčatám zostáva aj naďalej a budeme im držať palce opäť o rok.

Do galérie Korčuľovanie na zimnom štadióne v Trnave boli pridané fotografie.

Deň odovzdávania výpisov z polročných vysvedčení 31. január 2018 mali žiaci 6.A  a 9.A zaujímavejší ako zvyčajne. Vybrali sa na exkurziu do Západoslovenského múzea do Trnavy, kde si deviataci s pani učiteľkou Lužicovoupozreli Archeologickú expozíciu, Dejiny Trnavy, Gotickú Trnavu, Klarisky v Trnave. Šiestaci sa zatiaľ s triednou učiteľkou Adamcovoua milou pani sprievodkyňou venovali expozíciám: Ľudová úžitková hrnčina, Príroda Malých Karpát, Ľudový odev západného Slovenska, Sakrálne pamiatky, Kampanologickú expozíciu (výstavu zvonov) a tiež videli časť zbierok významného zberateľa a podporovateľa Zsl. múzea Š.C. Paráka. V krásnych  vynovených priestoroch múzea videli žiaci aj zmenšené modely chrámov, ktoré mohli obdivovať celkom zblízka.

Po informáciami a dojmami nabitej exkurzii v múzeu sa 41 účastníkov akcie presunulo do Divadla Jána Palárika, kde si pozreli zdramatizované vynikajúce dielo Antoina de Saint Exupéryho -  Malý princ. Príbeh o stretnutí pilota, ktorý havaroval na púšti, a Malého princa z inej planéty nútil zamyslieť sa nad dennými samozrejmosťami i nad tým, akí vlastne my ľudia sme, aké sú naše hodnoty, čo pre nás znamená priateľstvo.

      Posledný deň januára prežili šiestaci i deviataci netradične a zmysluplne. Bodkou za januárom bolo  rozdávanie výpisov z polročných vysvedčení, ktoré naznačovalo blížiace sa polročné prázdniny – deň zaslúženého oddychu po náročnom prvom polroku.

Spracovala: PhDr. Silvia Adamcová

8.2. našu školu reprezentovali Miška Verecká z 1. B, Hanka Bunčeková zo 4. triedy a Emka Ďurišová z 5. triedy v okresnej speváckej súťaži SUPERSTAR v Trnave. Miška Verecká vo svojej kategórii obsadila  3. miesto. Blahoželáme!

Dňa 9. februára 2018 sa v našej telocvični uskutočnil výchovný koncert – preventívny program s názvom Buďme ľudia, ktorý našim žiakom (od 3. až po 9. ročník) predstavila umelecká agentúra Amos. Po minuloročných príjemných skúsenostiach, keď nám páni Alek Malo a Oliver Šipkovský predviedli program Labyrint, prijali opätovne pozvanie.

Program Buďme ľudia bol zameraný na ľudské práva, ktoré boli od nepamäti porušované. Najskôr sme sa zamysleli nad otroctvom, ktoré tu bolo už oddávna v dejinách ľudskej civilizácie, či už v starovekom Egypte, v Grécku alebo v Ríme, ale aj na plantážach v Amerike. Potom však prichádzali na rad témy čoraz bližšie súčasnosti, ako napríklad obdobie totality, žobrácke gangy, novodobé obchodovanie s ľuďmi. Dozvedeli sme sa, že aj v dnešnej modernej dobe existujú milióny otrokov, napríklad uväznených na ostrovoch nútených vykonávať rybolov a žijúcich v neľudských podmienkach, veľa unesených mladých žien, ktoré sa dali zlákať vidinou dobrého zárobku, ale aj postihnutých ľudí, ktorých po celom svete zneužívajú na žobranie a mnohých iných, ktorí nemôžu uplatniť svoje práva a dovolať sa spravodlivosti.

      Celý program bol doplnený populárnymi pesničkami od skupín Gladiator, IMT-Smile, Slobodná Európa, ale i od Adama Ďuricu. Piesne zneli v profesionálnom prevedení a všetci žiaci si mohli spolu s hudobníkmi zaspievať, pretože väčšinu textov aj premietli na plátno. Niektorí odvážlivci spomedzi žiakov prišli zodpovedať ľahké otázky a okrem potlesku dostali aj malú odmenu.  Okrem toho, že sme si zopakovali vedomosti z dejepisu, občianskej náuky, náboženstva  či etiky, naučili sme sa veľmi príjemnou formou aj veľa nového. Najväčším prínosom tohto preventívneho programu však bolo to, že sme sa všetci dozvedeli, na čo si máme dávať pozor, aby sme sa neocitli v situácii otroka, ale aj to, že si budeme viacej vážiť naše práva (i právo na vzdelanie😊). 

LVK Biele Vody 2018

Do galérie Prikrmovanie vtáčikov -3.trieda boli pridané fotografie.

Do galérie Štvrtáci na telesnej výchove si užívajú sneh boli pridané fotografie.

Do galérie Karneval v ŠKD boli pridané fotografie.

Do galérie Prváci a druháci na snehu boli pridané fotografie.

Do galérie Čitateľský krúžok : čítame si knihy spod vianočného stromčeka boli pridané fotografie.