Novinky

Počas veľkonočných prázdnin deti plnili výzvu ku Dňu Zeme. Vytvorili nádherných stromostrážcov pre naše stromy v škole. Keďže les chránia lesní škriatkovia, takého najskôr navrhli a potom vytvorili z odpadového materiálu v družine deti z 1.B.

Do fotogalérie bol pridaný nový album Deň Zeme v 8.A.

Do fotogalérie bol pridaný nový album Deň Zeme v ŠKD.

Do fotogalérie bol pridaný nový album Deň Zeme.

Vo štvrtok piataci prijali výzvu školského parlamentu a zasadili si triednu rastlinu nádchovník. V piatok sa vrhli na stavanie hmyzích hotelov- Bug hotels -z materiálov, ktoré našli doma.Návod na zhotovenie takéhoto hotela si pozreli v angličtine. Dokonca  v nich ubytovali už aj prvých hostí. 

Štvrtáci vytvorili projekty o ochrane našej Zeme a strávili čas vonku, kde si pomenovali okolité životné prostredie v angličtine. Zopakovali si vedomosti o recyklovaní formou kvízu či skupinových aktivít.

Ôsmaci tvorili na slovenčine k príležitosti Dňa Zeme básne i prózu na tému Vietor a dážď.

Dominika Adamkovičová:

Kvapka a vetrík                                                                                   Hanka Bunčeková: Voda

Fúkol vetrík práve dnes,                                                                       Prší a ja sa pýtam:

rozfúkal nám celý les.                                                                          „Kam sa dáždik podeješ?“

Fúkol vpredu, fúkol vzadu,                                                                   Už viem, veľké sucho vládne,

preletel nám cez záhradu.                                                                   tak rastlinky poleješ.                                                          

Cez dediny aj cez mestá,                                                                    Smädná bola konvalinka                   

tak, ako ho viedla cesta.                                                                     aj stromčeky v lese,                                    

Tu je vetrík, tam vetríček,                                                                   Čistá voda, pravdu vravím,

uložil sa spať pod kríček.                                                                    všetkým život nesie.

Bola jedna kvapka malá,                                                                    Aj z kohútika doma

čo sa rada zabávala.                                                                          tečie nám vodička,

Keď padala do potôčka,                                                                     popíja z nej schuti

pretrela si obe očká,                                                                          aj malá Anička.

Hneď sa potom vyparila,                                                                    Voda, voda, však si vzácny mok,      

na obláčik sa zmenila.                                                                        túžim ťa piť denne celý rok.

A tak sa tá kvapka malá                                                                     Všetci vieme, že šetriť ťa máme,

dookola zabávala.                                                                              preto zbytočne vodu nepúšťame.

Kvapká kvapka, len sa leje,

kvapôčka sa na nás smeje.

Pošteklí nás na líčka

naša vzácna vodička.

Aj keď padá z neba,

chrániť nám ju treba.

Po lete zas prišla jeseň,

zaspieva si s dažďom pieseň.

Stromy listy zhadzujú,

s vetrom šantia, tancujú.

Andrea Štrbíková: Dážď a vietor                                               Sárka Adamcová: Búrka                          

Jeseň je pani bohatá,                                                                  Je chladný aprílový večer,

do krásnych farieb odetá,                                                            pomaly sa stmievať začína,

červená, žltá, zelená,                                                                  obloha je farby šedej,

aj nástup vetríka znamená.                                                         vánok si krajinu objíma.

Vietor fúka ponad lúčky,                                                             Počasie je veľmi zradné,

pohladí mi moje rúčky.                                                               ľahko sa hneď zmení,

Vlasy – tie mi rozstrapatí,                                                          kde-tu, sem-tam kvapka padne,

smejú  sa mi kamaráti.                                                              to si pôda veľmi cení.

Vetrík v sile naberá,                                                                  Na oblohe sa kopia mraky,

rozhodí aj frajera!                                                                     jeden sa tisne na druhý,

Fúkaj vetrík pomalšie,                                                              ukryli sa už aj vtáky,

nech mám vlásky zas krajšie!                                                  vymizli z tmavej oblohy.

Vietor začal ustávať,                                                              Večerný vánok zosilnieva,

zas sa budem zabávať,                                                          stromy sa hýbu v povetrí,

s kamarátmi chceme von,                                                      mesiačik sa už neusmieva,

zahrať si už bedminton.                                                         snaží sa ukryť v závetrí.

Konečne sa oblečieme,                                                         Vtom hrozný hukot zaznie kdesi 

nech sa trošku zahrajeme.                                                    a rozleje sa krajinou,

Čo sa deje? Čo sa stalo?                                                      to mraky husté ponad lesy

Vonku sa nám rozpršalo...                                                     stali sa hrozbou jedinou.                               

Prší, prší, stále leje,                                                             Bleskami osvietená krajina

mračno sa z nás opäť smeje.                                              a  hukot hromov všade,

No keď vonku doprší,                                                          zdvihla sa číra hladina,

zahráme sa na súši.                                                            stromy sa trasú v sade.

                                                                                            Kvapky sa lejú z oblohy,

                                                                                            voda je darom z neba,

                                                                                            príde dážď podľa dohody,

                                                                                            keď ho je najviac treba?

Adelka Bajnoci: Kvapka

      Z ničoho nič tu bola. Vypadla z obláčika a už letela k zemi. Okolo seba videla veľmi veľa podobných malých kvapiek, ktoré boli rovnako vystrašené ako ona. A keď sa pozrela dolu, videla snáď milión ďalších kvapiek, ktoré boli tých najrozličnejších tvarov a veľkostí od maličkého zrnka piesku až po veľkosť chrobáka.

       Malá kvapka sa zvedavo obzerala okolo seba. Videla, ako sa všetky kvapky rútia k zemi. Vietor fučal okolo nich a poháňal ich stále bližšie a bližšie... Kvapka celá vystrašená zatvorila oči. A zrazu dopadla na zem. Čas bežal a nič sa nedialo. Mohla odpočívať pod nepatrným lístkom, kde bola celkom v bezpečí. Keď tu zrazu počuje blížiaci sa hukot silného vetra. Keď otvorila očká, videla, ako sa svet okolo nej pohybuje závratnou rýchlosťou, to ona letela celkom do neznáma. Letela dlho, predlho, až bola celkom unavená. Vyčerpaná zaspala.

       Keď sa kvapôčka prebudila, cítila na svojom chrbte slniečko ako svietilo a ohrievalo jej uzimené telíčko. Konečne videla, kto ju zachránil od samoty a nudy. Bol to vietor! To on ju vzal na svoj chrbát a zavial ju až sem – k moru.

Všade, kam sa kvapôčka pozrela, videla jagajúcu sa vodu. Vietor pustil kvapku, práve keď ju niesol nad hladinou mora a tak mohla splynúť s tisíckami ďalších kvapiek a tešiť sa z toľkej krásy! Kvapka ešte stihla zavolať: „Ďakujem ti, vetrík, záchranca môj!“ Vietor ako odpoveď vyžblnkol morskú vodu akoby odvetil: „Rád som to pre teba urobil!“

       A tak, vždy keď bol vetrík pri mori, kvapôčka si radostne a vďačne žblnkotala popri ňom. 

Tomáš Matejovský: Nezbedný vetrík

       Malé dievčatko, ktoré každé ráno vychádzalo von, aby videlo tú nádheru, čo ju zakaždým čaká, aj dnes urobilo to isté. Už na svitaní vstalo zo svojej postieľky, oblieklo si len ľahký svetrík a vykuklo  z dverí. Dnes bol deň iný, dnes sa niečo zmenilo. Najskôr netušilo, čo, ale potom si všimlo, že všetky stromy sa nakláňajú na jednu stranu, všade lieta lístie a aj ju by asi to niečo silné unieslo, ak by sa nebola chytila kľučky na dverách. Rozmýšľalo nad tým, čo to môže byť.

       A až potom si spomenulo na rozprávanie svojho starého otca, ktorého príbehy tak milovala. Rozprával jej o tom, ak malý nezbedný vetrík rozháňal po uliciach listy, naháňal ich, robil si z nich rôzne tvary, vymýšľal, kam všade by sa mohli dostať. A tak skúšal, čo sa mu s nimi podarí. Jeho otec veľký vietor sa naňho hneval, ale aj on bol taký, keď bol malý. Otec, veľký vietor, fúkal oveľa silnejšie. Dokázal ohýbať stromy, vedel rozfúkať oblaky na oblohe. Jeho sila dokázala zo zeme odfúknuť aj iné veci ako len lístie alebo odpadky, ktoré boli ľahké.

      Ale aj tak sa najviac všetky oči upierali na malý vetrík. Dokázal narobiť takú šarapatu, že sa dospelý človek hneval. Ale malé deti sa tešili, naháňali listy, súťažili, kto ich predbehne a tak to bolo aj s malým dievčatkom. Obľúbila si ho, mala rada, keď jej fúkol do vlasov. A časom si naňho zvykla. Mala rada, ak ju privítal ráno fúknutím, hoci jej niekedy pokazil vrkoč, ktorý mu mama práve zaplietla. Aj tak vedela, že v ňom má rovnakého kamaráta nezbedníka, akým je aj ona sama.

Svoje práce potom prezentovali mladším kamarátom.

Na základe Vyhlášky ÚVZ SR č. 32/2022, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest, sa ruší povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest  použitím respirátora / rúška v spoločných priestoroch školy a školského zariadenia.

Mnohí z nás radi trávia voľný čas v prírode. Pohľad na príjemné zelené zákutia, žblnkot potôčika či svieži vzduch sú v súčasnosti darom. Žiacky školský parlament pri príležitosti Dňa Zeme pozýva spoločne osláviť sviatok našej planéty. Viac informácií nájdete v priloženom plagáte.

Každý strom má svojho ochrancu – Stromostrážcu, ktorý má kúzelnú moc a o strom sa stará. Často mu v tejto starostlivosti pomáhajú ľudia. Niekedy však práve ľudia stromom ubližujú. V záhradách začíname robiť poriadky a najmä orezávať ovocné i okrasné stromy. Pokús sa aj ty cez veľkonočné prázdniny vytvoriť svojho Stromostrážcu. Na telo použi odrezanú halúzku, omotaj časti zbytkami bavlniek, dotvor prilepením prírodných, dekoračných a iných zbytkových detailov.

Do 21.04.2022 prines svoj výtvor do školy. Na Deň Zeme darujeme našich Stromostrážcov stromom v areáli našej školy, spoločne ich na stromy zavesíme.

Pohlaďme a objímajme stromy. Ony nám našu lásku vrátia formou energie, tieňa, čistého vzduchu, či sladkých plodov.

Sladké koláče, ohybné korbáče, 

vodu studenú, šunku údenú,

veľa radosti a málo starostí.

Krásnu Veľkú noc Vám prajú deti z 3. oddelenia ŠKD a p. vychovávateľka Jana Hitková.

Do fotogalérie bol pridaný nový album Šikovní piataci a ich aktivitky na hodinách geografie.

Do fotogalérie bol pridaný nový album Maľovanie kraslíc kriedami na školskom dvore v ŠKD.

Do fotogalérie bol pridaný nový album Hodina mimočítankovej literatúry venovaná Márii Ďuríčkovej v 2.B..

Poprosíme rodičov a žiakov , aby svoju účasť potvrdili edupage správou riaditeľke školy, alebo triednemu učiteľovi, z dôvodu zabezpečenia občerstvenia. Ďakujeme za spoluprácu.

       Večer s Andersenom pre žiakov 2. stupňa sa tento rok ešte uskutočnil v on-line priestore, stretli sme sa na Teamse v piatok 1. apríla .

       Neformálne stretnutie bolo veľmi príjemné, v domácom prostredí, kde-tu i v pyžamku, s dobrôtkami, ktoré sme si mohli počas večera maškrtiť. Najskôr sme si vypočuli zaujímavý rozhovor s Andersenom, z ktorého sme sa dozvedeli veľa o Andersenovom detstve, mladosti, jeho literárnych začiatkoch. Nasledoval súťažný kvíz o Andersenovi a jeho dielach, oplatilo sa počúvať rozhovor! A že máme medzi našimi žiakmi budúcich rozprávkarov či spisovateľov sme sa presvedčili pri tvorivej aktivite. Z balíčka, ktorý každý účastník dostal, si okrem sladkej dobroty a džúsika vytiahol aj malé prekvapenie. Ako si poradiť s farebnou rukavičkou, šatkou či parochňou? Mnohí sa úlohy vdýchnuť týmto veciam život a vymyslieť krátky zaujímavý príbeh zhostili priam ako profesionáli.  Vymysleli a porozprávali nám krásne i poučné príbehy, ktoré mali jednu vec vždy spoločnú: dobrý koniec, ako to už v rozprávkach býva.   

       Napokon nasledovala posledná disciplína, každý účastník predstavil svoju najobľúbenejšiu knihu (až na výnimky, pre ktoré vybrať tú naj bolo ozaj ťažké, tie nám predstavili viac kníhJ). Ukázali ju ostatným a porozprávali im, prečo sa ju ozaj oplatí prečítať. A presne o to nám aj išlo, aby sme sa nielen zabavili, ale aj vzájomne podporili v čítaní kníh, ktoré ukrývajú toľko múdrosti a fantázie!

S.A .

Do fotogalérie bol pridaný nový album Prvoaprílové učenie na 2.stupni.

Deti z 3.oddelenia ŠKD navštívili obecnú knižnicu, zoznámili sa s pani knihovníčkou, oboznámili sa s ponukou služieb knižnice a výpožičným poriadkom. Každý si odniesol aj čitateľskú prihlášku, ak ju vyplní, prinesie späť do knižnice, môže si zapožičať knihy v zavarskej obecnej knižnici.

Do fotogalérie bol pridaný nový album Vítanie jari na hodinách techniky alebo recyklujeme prírodný materiál.

V utorok 29. marca prijala naše pozvanie na besedu mladá úspešná spisovateľka Kristína Baluchová, Deti sa na jej príchod veľmi tešili, prváci jej nakreslili obrázky, ktoré jej po besede darovali.