Laura Leitnerová (5.A): Môj kocúrik
Môj kocúrik Laky,
má na srsti hnedé fľaky.
Veľké oči, v labkách sila,
poslúchať som ho naučila.
Cez deň spinká, v noci striehne,
či nám myška cez dvor neprebehne.
Žiadna nemá odvahu
chodiť nám cez záhradu.
Keď si laky škrabká uško,
prižmuruje očká,
má už asi plnú bruško,
pohladenia sa on dočká.
Dali mi ho mama s ockom,
keď bol ešte maličký,
navždy ho ja ľúbiť budem,
aj keď bude staručký.
Adelka Škodová (5.A): Život Marvina
Marvinko je krásny psík
a je skvelý spoločník.
Keď sa miska naplní,
hneď ho zbadáš v kuchyni.
Čierny chrbát, čierne uško,
nikdy nemá plné bruško.
Keď je teplo, vyhrieva sa,
je to teplomilná rasa.
Keď je blato, ako prasa,
zvykli sme si na to, zdá sa.
V noci sa však strážiť bojí,
radšej sa dá do pohody.
V peliešku sa schúli len,
snívať sladký psačí sen.
Čo ten psisko zrazu stojí?
Hádam sa len mačky bojí?
Alebo len zvažuje,
či mu brucho nezduje?
Betka Štefániková (5.A): Moje mačky
Mám tri mačky okaté,
veselé a strakaté.
Jedna malá, druhá tučná,
tá tretia je zase hlučná.
Z nášho domu domov robia,
všade za mnou s láskou chodia.
Keď pred nimi psíček stojí,
každá sa ho veľmi bojí.
Uši stiahnu, chvostík skrútia,
bezhlavo sa do tmy rútia.
No keď majú klbko vlny,
každá jedna tíško vrní.
Skáču, snoria, behajú,
moju mamu hnevajú.
Viktória Králiková (5.A): Freddie
Mali sme my šteniatko,
No bolo ním len krátko.
Teraz je už veľký pes,
chcete vedieť, aký je dnes?
Uši dlhé až po zem,
čierny ňufák len jeden.
Srsť hnedú jak čokoláda,
každý trik hravo zvláda.
Sadni! Ľahni!! Labku daj!
S kostičkou sa pekne hraj!
Behá, skáče celý deň,
pravidelne mu jedlo prinesiem.
S plným bruškom sa mu zíva,
teraz je tá správna chvíľa,
Keď ide môj psíček spať,
dobrú noc mu idem dať.
Andrej Žille (6.A): Jašteričky
Na potulkách po lesíčku,
našiel som tam jašteričku.
Nebola jedna, boli dve a
ležali na chodníčku.
Keďže mám rád zvieratá,
výzva bola prijatá!
Chcel som vidieť, ako žijú,
skončili u mňa v teráriu.
Starať sa o ne je pre mňa česť,
ale aj tak musia predsa niečo jesť.
Dostali mravce, vodičku,
každá si dala trošičku.
Zistil som o nich takú vec,
že prvej odpadol chvost a druhej tiež.
A to je koniec výskumu.
Vypustil som ich na políčku,
lepšie im bude v lesíčku.
Tomáš Urbánek (6.A): Naša Mia
Mia má farbu hnedú,
presnejšie bledohnedú.
Keď bola malá,
najkrajšia bola.
Má plno radosti,
keď robím blbosti.
Chutia jej myši,
pochutnáva si v skrýši.
Vlezie všade,
už je v mačacej bande.
Mala s kocúrom rande,
mačiatka sú všade :-).
Elenka Bajnoci (6.A): Joey – najlepší kamoš
Moja rybka Joey sa volá,
ja keď ho vidím, radosťou zvolám.
Možno on nerozumie ľudskej reči,
ale pre neho by som prešla aj celú zem peši.
Ja mám Joeyho najradšej na svete,
je pre mňa dôležitý ako peľ na kvete.
Je to ten najlepší zo všetkých rybičiek,
o ňom by som zaplnila každý denníček.
Ďakujem Joeymu, že mi prišiel do života,
pri ňom mi ide lepšie každá robota.
Keď som smutná, rozveselí ma,
som veľmi rada, že ho mám doma.
Joey je veru naozaj veľký labužník,
v jedení červíkov ho neprekoná nik.
Joey síce nemá rybích kamošov,
no ja ho mám radšej ako väčšinu langošov.
Aj môj brat má rybku, čo zas Nemo sa volá,
keď pozorujeme ich, nikto sa nám nedovolá,
Nemo a Joey sa nemajú radi,
no ja by som skôr chcela, aby boli kamaráti.
Matej Magula (6.A): Môj pes Bobi
Boli sme u babky, keď som bol malý,
s mojím psom Bobim huncútstva vyvádzali.
Mal som tri roky a on mal tiež tri,
ľahko sme k sebe úplne pasovali.
Jazdil som na ňom ako mama na koni,
kolená mával vždy samé modriny.
Šibalstvá sme spolu vyvádzali,
rodičov do šialenstva privádzali.
Lepší bol v zime, horší v jari,
skákal do snehu, na jar do jamy.
Aj keď sme rástli, stále sme sa spolu hrali,
babkine sliepky po dvore rozháňali.
Aj keď je už veľký, skoro mne po pás,
je najlepší strážca ten Bobík náš.