Žiačky zo 7.A sa na hodinách TECH rozhodli dať starým veciam druhú šancu a vytvorili vydarené módne kúsky. Tento proces premeny nazývame upcyklácia. Čo poviete na vynovené modely? :)

Andrea: Dňa 28. 4. sme išli na výlet do Modry. Najskôr sme navštívili cintorín, kde bol pochovaný aj Ľudovít Štúr.

Sárka: Modra je veľmi pekné a zaujímavé mesto plné krásnych pamiatok. Prišli sme trochu skôr, tak sme si mohli oddýchnuť na terase cukrárne a dať si jedinečnú zmrzlinu.

Roman V.: Dňa 28. apríla sme vyrazili zo Základnej školy v Zavare na výlet do Modry za Ľudovítom Štúrom. Po 40-minútovej ceste sme dorazili na miesto. Chvíľku nám trvalo zorientovať sa, ale po piatich minútach sme našli cestu na cintorín, kde je Ľudovít aj s jeho bratom Karolom pochovaný. Spoločnými silami sme mu na počesť zapálili sviečku (bol silný vietor, tak to nebolo jednoduché), potom sme si jeho pamiatku uctili kto chcel modlitbou alebo minútou ticha. Po návšteve cintorína sme sa vybrali do mesta. Popri čakaní na prehliadku múzea sme si dali s chalanmi kebab, ktorý bol úžasný, ako aj personál.

Nikolka: Potom sme sa vybrali do múzea Ľudovíta Štúra. Počúvali sme tam výklad od pani sprievodkyne a pozerali sme si vystavené veci. Naučili sme sa veľa nových vecí, a preopakovali sme si to, čo sme už vedeli.

Dominika: V múzeu sme išli hore na povalu a tam nám pani sprievodkyňa rozprávala o Štúrovom živote, jeho láskach, ale aj o Hodžovi a Hurbanovi. V dolnej Štúrovej pamätnej izbe sme sa

dozvedeli o posledných troch týždňoch Štúrovho života. Bola tam jeho posteľ, na ktorej zomrel, i kúsok jeho vlasov.

Martinka: Po výklade pani sprievodkyne sme si mohli ísť popozerať múzeum a urobili sme si aj fotky. Potom sme sa išli najesť do reštaurácie. Väčšina si dala vyprážaný syr alebo rezeň a hranolčeky. Dominike sa podarilo na celé jedlo vyliať kofoluJ.

Adrián: V múzeu sme videli aj obrovský obraz, na ktorom boli Štúr, Hurban a Hodža, ako prišli navštíviť Jána Hollého. Presne, ako sme si v škole pripravili scénku, keď sme preberali vývin jazyka. Tak sme sa pri tomto obraze odfotili všetci, čo sme v scénke účinkovali. Aj vonku pred Štúrovou sochou sme si urobili spoločné fotky.

Jakub: Vybrali sme sa na výlet po stopách Ľudovíta Štúra v jeho posledných rokoch života. Prežil ich v Modre, keďže mu tam zomrel brat Karol a on sa prišiel postarať aj o jeho deti, ktoré zostali bez otca. Zastavili sme sa aj pred domom, v ktorom býval Ľudovítov brat Karol. V múzeu bolo veľa zaujímavých predmetov, obrazov i sôch. Po prehliadke múzea sme niektorí ochutnali miestnu pizzu, bola výborná! A celý výlet bol super!

Ôsmaci s triednou pani učiteľkou a dejepisárkou Mgr. Rehákovou a slovenčinárkou PhDr. Adamcovou

Viete, aké je dnes počasie? A viete to po anglicky? Spýtajte sa našich štvrtákov! Tí svoje vedomosti prakticky využili pri tvorbe spoločného plagátu.

Tretiaci ochutnávali na hodine prírodovedy bylinkové čaje.Z kníh o liečivých bylinách sa dozvedeli, ktoré rastlinky pomáhajú pri jednotlivých chorobách, ktoré časti sa zbierajú a čo si z nich môžu pripraviť.Vytvorili si aj vlastný herbár a pri prezentácii mali možnosť ochutnať aj výborný šalviový sirup.

Do fotogalérie bol pridaný nový album Včelársky krúžok- práca na včelnici, kontrola včelstva po zime, protirojové opatrenia, chytanie trúdov.

Blíži sa termín uzávierky prihlasovania na Zavarskú sedmičku, ktorá sa uskutoční 14.5.2022. Prihlásiť sa ešte môžete elektronicky cez edupage do 3. mája.

Keď starší žiaci učia mladších

1. apríla sa dvaja deviataci - Marek Hoffmann a Alexander Iľaščík - stali na chvíľu pre žiakov 5.A triedy nie spolužiakmi, ale ich učiteľmi, samozrejme, pod odborným vedením vyučujúceho. Marek a Alexander vyučovali zaujímavý a veru aj náročný predmet, a to vyučovací predmet DEJEPIS. Šlo o dôležitú tému - VZNIK CIVILIZÁCIE, ROĽNÍCTVA, PRVÝCH ŠTÁTOV. Deviatakom sa podarilo svojich žiačikov preniesť do dávnej doby vzniku prvých osád či dedín - teda do obdobia 10 tisíc rokov pred Kristom. Piataci vnímali novú učebnú látku pozorne a pri opakovaní starých učív sa aj aktívne zapojili do vyučovania. Pracovali v učebnici aj s mapou, na ktorej spoznali miesto vzniku prvej civilizácie, prvého známeho národa - teda SUMEROV v MEZOPOTÁMII.

Chalanom z deviatej triedy ďakujeme za odvahu vyučovať a za spestrenie stereotypu bežných vyučovacích hodín.

Do fotogalérie bol pridaný nový album KVÍZ O KNIHE A KNIŽNICI v 6. triede.

Žiaci 6. triedy navštívili OBECNÚ KNIŽNICU v ZAVARE, aby sa formou mimoškolskej hodiny literatúry dozvedeli, ako delíme literatúru, z čoho sa skladá každá kniha, ako funguje knižnica. Výklad vyučujúceho bol doplnený i sledovaním náučnej obrazovej prezentácie o druhoch knižníc na Slovensku či vo svete. Veľmi milou hostiteľkou našich žiakov bola pani knihovníčka Narcisa Ševčíková, ktorá deťom priblížila jednotlivé sekcie knižničných jednotiek zavarskej knižnice. Žiaci si mohli v krátkosti aj pozrieť ponúkané knižné tituly a klásť zvedavé otázky. Pani knihovníčka žiakom pripomenula aj ponuku ďalších možností knižnice, ako je možnosť použitia počítača, internetu a kopírovania textov či obrázkov. Každý žiak mal možnosť získať prihlášku do knižnice. Každý žiak bol oboznámený s podmienkami výpožičiek kníh. Veríme, že sme v našich zverencoch vzbudili čitateľský záujem.

Šiestakov potom neskôr na pôde školy čakali aj súťaže - kvízy s odmenami v podobe známok, pier či sladkostí: KVÍZ O KNIHE A KNIŽNICI a KVÍZ MAREC - MESIAC KNIHY - venovaný významnej osobnosti z čias slovenského národného obrodenia, zanietenému nevidiacemu šíriteľovi literatúry medzi ľuďmi, neúnavnému propagátorovi knižiek a čítania - MATEJOVI HREBENDOVI.

Milí rodičia, žiaci, kolegovia a celá školská rodina,

chcem sa Vám všetkým POĎAKOVAŤ za Vašu účasť a veľkú pomoc pre našu školu počas tematického týždňa venovaného Zemi, ktorý sme zavŕšili sobotnou  brigádou  dňa 23.4.2022.

Bola to vydarená akcia, ktorej výsledkom je krásne upravený areál, vysadené vysoké záhony, zrenovované lavičky, vytvorený pestovateľský kútik a vyčistené okolie školy.  

Moje poďakovanie patrí všetkým, ktorí akoukoľvek formou priložili ruku k tomuto dielu.

Úspešnosť takejto aktivity je podmienená dobrou vôľou a záujmom správnych ľudí. Pevne verím, že budeme takto pokračovať aj ďalej, pretože nápadov zameraných na tvorbu  životného zážitkového prostredia pre naše deti  je ešte veľa.  

Ešte raz ďakujem všetkým!

  Mgr. Andrea Mršťáková, riaditeľka ZŠ s MŠ

Do fotogalérie bol pridaný nový album Deň Zeme v 3.B.

Počas veľkonočných prázdnin deti plnili výzvu ku Dňu Zeme. Vytvorili nádherných stromostrážcov pre naše stromy v škole. Keďže les chránia lesní škriatkovia, takého najskôr navrhli a potom vytvorili z odpadového materiálu v družine deti z 1.B.

Do fotogalérie bol pridaný nový album Deň Zeme v 8.A.

Do fotogalérie bol pridaný nový album Deň Zeme v ŠKD.

Do fotogalérie bol pridaný nový album Deň Zeme.

Vo štvrtok piataci prijali výzvu školského parlamentu a zasadili si triednu rastlinu nádchovník. V piatok sa vrhli na stavanie hmyzích hotelov- Bug hotels -z materiálov, ktoré našli doma.Návod na zhotovenie takéhoto hotela si pozreli v angličtine. Dokonca  v nich ubytovali už aj prvých hostí. 

Štvrtáci vytvorili projekty o ochrane našej Zeme a strávili čas vonku, kde si pomenovali okolité životné prostredie v angličtine. Zopakovali si vedomosti o recyklovaní formou kvízu či skupinových aktivít.

Ôsmaci tvorili na slovenčine k príležitosti Dňa Zeme básne i prózu na tému Vietor a dážď.

Dominika Adamkovičová:

Kvapka a vetrík                                                                                   Hanka Bunčeková: Voda

Fúkol vetrík práve dnes,                                                                       Prší a ja sa pýtam:

rozfúkal nám celý les.                                                                          „Kam sa dáždik podeješ?“

Fúkol vpredu, fúkol vzadu,                                                                   Už viem, veľké sucho vládne,

preletel nám cez záhradu.                                                                   tak rastlinky poleješ.                                                          

Cez dediny aj cez mestá,                                                                    Smädná bola konvalinka                   

tak, ako ho viedla cesta.                                                                     aj stromčeky v lese,                                    

Tu je vetrík, tam vetríček,                                                                   Čistá voda, pravdu vravím,

uložil sa spať pod kríček.                                                                    všetkým život nesie.

Bola jedna kvapka malá,                                                                    Aj z kohútika doma

čo sa rada zabávala.                                                                          tečie nám vodička,

Keď padala do potôčka,                                                                     popíja z nej schuti

pretrela si obe očká,                                                                          aj malá Anička.

Hneď sa potom vyparila,                                                                    Voda, voda, však si vzácny mok,      

na obláčik sa zmenila.                                                                        túžim ťa piť denne celý rok.

A tak sa tá kvapka malá                                                                     Všetci vieme, že šetriť ťa máme,

dookola zabávala.                                                                              preto zbytočne vodu nepúšťame.

Kvapká kvapka, len sa leje,

kvapôčka sa na nás smeje.

Pošteklí nás na líčka

naša vzácna vodička.

Aj keď padá z neba,

chrániť nám ju treba.

Po lete zas prišla jeseň,

zaspieva si s dažďom pieseň.

Stromy listy zhadzujú,

s vetrom šantia, tancujú.

Andrea Štrbíková: Dážď a vietor                                               Sárka Adamcová: Búrka                          

Jeseň je pani bohatá,                                                                  Je chladný aprílový večer,

do krásnych farieb odetá,                                                            pomaly sa stmievať začína,

červená, žltá, zelená,                                                                  obloha je farby šedej,

aj nástup vetríka znamená.                                                         vánok si krajinu objíma.

Vietor fúka ponad lúčky,                                                             Počasie je veľmi zradné,

pohladí mi moje rúčky.                                                               ľahko sa hneď zmení,

Vlasy – tie mi rozstrapatí,                                                          kde-tu, sem-tam kvapka padne,

smejú  sa mi kamaráti.                                                              to si pôda veľmi cení.

Vetrík v sile naberá,                                                                  Na oblohe sa kopia mraky,

rozhodí aj frajera!                                                                     jeden sa tisne na druhý,

Fúkaj vetrík pomalšie,                                                              ukryli sa už aj vtáky,

nech mám vlásky zas krajšie!                                                  vymizli z tmavej oblohy.

Vietor začal ustávať,                                                              Večerný vánok zosilnieva,

zas sa budem zabávať,                                                          stromy sa hýbu v povetrí,

s kamarátmi chceme von,                                                      mesiačik sa už neusmieva,

zahrať si už bedminton.                                                         snaží sa ukryť v závetrí.

Konečne sa oblečieme,                                                         Vtom hrozný hukot zaznie kdesi 

nech sa trošku zahrajeme.                                                    a rozleje sa krajinou,

Čo sa deje? Čo sa stalo?                                                      to mraky husté ponad lesy

Vonku sa nám rozpršalo...                                                     stali sa hrozbou jedinou.                               

Prší, prší, stále leje,                                                             Bleskami osvietená krajina

mračno sa z nás opäť smeje.                                              a  hukot hromov všade,

No keď vonku doprší,                                                          zdvihla sa číra hladina,

zahráme sa na súši.                                                            stromy sa trasú v sade.

                                                                                            Kvapky sa lejú z oblohy,

                                                                                            voda je darom z neba,

                                                                                            príde dážď podľa dohody,

                                                                                            keď ho je najviac treba?

Adelka Bajnoci: Kvapka

      Z ničoho nič tu bola. Vypadla z obláčika a už letela k zemi. Okolo seba videla veľmi veľa podobných malých kvapiek, ktoré boli rovnako vystrašené ako ona. A keď sa pozrela dolu, videla snáď milión ďalších kvapiek, ktoré boli tých najrozličnejších tvarov a veľkostí od maličkého zrnka piesku až po veľkosť chrobáka.

       Malá kvapka sa zvedavo obzerala okolo seba. Videla, ako sa všetky kvapky rútia k zemi. Vietor fučal okolo nich a poháňal ich stále bližšie a bližšie... Kvapka celá vystrašená zatvorila oči. A zrazu dopadla na zem. Čas bežal a nič sa nedialo. Mohla odpočívať pod nepatrným lístkom, kde bola celkom v bezpečí. Keď tu zrazu počuje blížiaci sa hukot silného vetra. Keď otvorila očká, videla, ako sa svet okolo nej pohybuje závratnou rýchlosťou, to ona letela celkom do neznáma. Letela dlho, predlho, až bola celkom unavená. Vyčerpaná zaspala.

       Keď sa kvapôčka prebudila, cítila na svojom chrbte slniečko ako svietilo a ohrievalo jej uzimené telíčko. Konečne videla, kto ju zachránil od samoty a nudy. Bol to vietor! To on ju vzal na svoj chrbát a zavial ju až sem – k moru.

Všade, kam sa kvapôčka pozrela, videla jagajúcu sa vodu. Vietor pustil kvapku, práve keď ju niesol nad hladinou mora a tak mohla splynúť s tisíckami ďalších kvapiek a tešiť sa z toľkej krásy! Kvapka ešte stihla zavolať: „Ďakujem ti, vetrík, záchranca môj!“ Vietor ako odpoveď vyžblnkol morskú vodu akoby odvetil: „Rád som to pre teba urobil!“

       A tak, vždy keď bol vetrík pri mori, kvapôčka si radostne a vďačne žblnkotala popri ňom. 

Tomáš Matejovský: Nezbedný vetrík

       Malé dievčatko, ktoré každé ráno vychádzalo von, aby videlo tú nádheru, čo ju zakaždým čaká, aj dnes urobilo to isté. Už na svitaní vstalo zo svojej postieľky, oblieklo si len ľahký svetrík a vykuklo  z dverí. Dnes bol deň iný, dnes sa niečo zmenilo. Najskôr netušilo, čo, ale potom si všimlo, že všetky stromy sa nakláňajú na jednu stranu, všade lieta lístie a aj ju by asi to niečo silné unieslo, ak by sa nebola chytila kľučky na dverách. Rozmýšľalo nad tým, čo to môže byť.

       A až potom si spomenulo na rozprávanie svojho starého otca, ktorého príbehy tak milovala. Rozprával jej o tom, ak malý nezbedný vetrík rozháňal po uliciach listy, naháňal ich, robil si z nich rôzne tvary, vymýšľal, kam všade by sa mohli dostať. A tak skúšal, čo sa mu s nimi podarí. Jeho otec veľký vietor sa naňho hneval, ale aj on bol taký, keď bol malý. Otec, veľký vietor, fúkal oveľa silnejšie. Dokázal ohýbať stromy, vedel rozfúkať oblaky na oblohe. Jeho sila dokázala zo zeme odfúknuť aj iné veci ako len lístie alebo odpadky, ktoré boli ľahké.

      Ale aj tak sa najviac všetky oči upierali na malý vetrík. Dokázal narobiť takú šarapatu, že sa dospelý človek hneval. Ale malé deti sa tešili, naháňali listy, súťažili, kto ich predbehne a tak to bolo aj s malým dievčatkom. Obľúbila si ho, mala rada, keď jej fúkol do vlasov. A časom si naňho zvykla. Mala rada, ak ju privítal ráno fúknutím, hoci jej niekedy pokazil vrkoč, ktorý mu mama práve zaplietla. Aj tak vedela, že v ňom má rovnakého kamaráta nezbedníka, akým je aj ona sama.

Svoje práce potom prezentovali mladším kamarátom.

Na základe Vyhlášky ÚVZ SR č. 32/2022, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest, sa ruší povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest  použitím respirátora / rúška v spoločných priestoroch školy a školského zariadenia.