Novinky

        • Záujmový útvar Stretnutie s hudobným divadlom v Opere SND na dvoch slávnych jednoaktovkách naraz: SEDLIACKA ČESŤ a KOMEDIANTI


        • Naša nová generácia krúžkarov si večer 24. 10. 2017 v Slovenskom národnom divadle hľadala svoj vzťah k opernému, veľmi dramatickému a náročnému žánru cez dve krátke jednodejstvové opery, vytvorené na sklonku veľkolepých operných dejín – teda koncom 19. storočia – v dobe, keď opernému svetu kraľoval posledný veľký hudobnodramatický génius menom PUCCINI. Vtedy však tvorili legendárne operné diela aj iní mladí talianski autori – jeho súputníci a konkurenti, pridŕžajúc sa umeleckého trendu stvárniť na javisku pravdivé príbehy obyčajných ľudí, a to hudbou výstižnou, dĺžkou trvania i obsahom textu realistickou, teda hudbou dynamickou, čo najviac spontánnou, emotívnou, psychologizačnou bez dodržiavania zaužívanej kompozičnej šablóny. Ide o štýl, ktorý voláme operný verizmus. U publika je veľmi obľúbený, pretože hudba týchto diel preniká poslucháčovi priamo pod kožu a témy, ktoré fascinujúco a zrozumiteľne zobrazuje, sú témami bežného života, a teda každému z nás do istej miery a v istom štádiu života veľmi blízke.

          Žiaci spoznali v tento unikátny večer v Opere SND (keďže všetci interpreti boli vskutku nevšedne hlasovo i herecky disponovaní) dve svetoznáme veristické opery: SEDLIACKU ČESŤ od maestra Pietra Mascagniho, ktorý ju kedysi i sám dirigoval za prvého Československa v historickej budove SND v Bratislave a KOMEDIANTI od maestra Ruggiera Leoncavalla.

          Touto cestou ďakujem kolegyni – milej a obetavej pani učiteľke Janke Hitkovej za spoluprácu pri zájazdových akciách krúžku Stretnutie s hudobným divadlom.

          Vedúci záujmového útvaru SHD: Mgr. Marián Gabriš

          Bolo to tam mega

          Moje najkrajšie zážitky z opery boli z toho, že aká bola tá budova veľká. Najviac sa mi páčilo, keď už to začínalo a zhasli svetlá. Bolo to tam mega. Hrali tam dve predstavenia Sedliacka česť a Komedianti. Mne sa viac páčila Sedliacka česť. Úplne ma fascinovali tie hlasy. Keď sme už odchádzali, stretli sme sa s pani speváčkou Kohútkovou. Bolo to všetko super a teším sa na ďalšiu operu.    Alexandra Gerčiová (6. tr.)

           

          Môj najlepší zážitok

          Budova opery sa mi páčila i cesta tam. Boli tam aj kamaráti. Keď sme dorazili, vystúpili sme z autobusu a vybrali sme sa dnu – do Slovenského národného divadla. Keď nám doniesol pán učiteľ lístky, povedal nám, že sedíme na balkóne, teda na poschodí.

          Vystúpenie sa mi páčilo. Videli sme dve opery naraz. Prvá opera bola SEDLIACKA ČESŤ a bola skvelá. Spievali ju po taliansky. V tom istom jazyku spievali aj tú druhú operu KOMEDIANTI. Bola super. Počas prestávky medzi operami som závidel tú krásu budovy. Kúpil som si chlieb a arašidy a išli sme si sadnúť.

          Druhý príbeh ma veľmi bavil. Bol o komediantoch, ktorí prišli do mestečka hrať hru. Do krásnej herečky Neddy sa zaľúbili dvaja klauni, ale ona mala rada len svojho Silvia. Chystala sa s ním ujsť. Nakoniec to skončilo tragicky.

          Keď bol koniec, všetci sme tlieskali a užívali si zážitok. Postavili sme sa. Tešili sme sa. Potom sme odišli von z budovy a šli sme k východu, odkiaľ vychádzali herci-speváci. Stretli sme sa so sopranistkou Kohútkovou, ktorá hrala tú Neddu. Aj sme sa s ňou fotili a pýtali si od nej podpisy. Videl som ju naživo, aj sa so mnou rozprávala. Nakoniec sme odišli domov.    Timko Čavara (6. tr.)

           

          NA TOTO NIKDY NEZABUDNEM

           

          Pred začiatkom opery som si prezeral kulisy námestia jedného sicílskeho mestečka, kde sa príbeh oboch opier odohrával. Nebola tam totiž opona. Natrafil som na dve tabuľky. Prečítal som si prvú a vidím tam Pizza, ale správne to bolo Piazza, teda námestie. Prečítal som si druhú a tam bolo napísané Villa alebo niečo také. Aspoň tak som to videl. Ale správne to bolo VIA, teda ulica či cesta. Vysvetlil mi to pán učiteľ Gabriš, keď si prišiel ku mne sadnúť na sedadlo a povedal som mu, čo som tam videl. No namiesto Villa počul Billa. Spolu sme sa zasmiali.

          Sedliacka česť? Wow! Sedliacka česť bola výborne zahratá. Turiddu (pán Lehotský) je výborný herec a aj operný spevák. Z jeho úst vychádzal krásny tenorový hlas. Čo na to povedať. Najviac sa mi asi páčila napínavá scénka pomsty sedliaka Alfia, keď Turiddu zabili, lebo pošliapal jeho česť. Výborne zahrané! Zaujímavé bolo, že v minulosti na Sicílii bola mafia a muži prijímali výzvy na súboj tak, že protivníkovi zakusli do ucha. Poučili sme sa, že pomsta je zlá vec.

          Avšak krajšie a rovnako poučné bolo i vystúpenie Komedianti. No ale aj táto opera mala tragický koniec. Bolo to výborne divadelne zahrané ako aj v Sedliackej cti. Nôž nepichol komediant Canio (pán Lehotský) svojmu nepriateľovi do tela, ale pod pazuchu. Začalo to tak, že komedianti išli vystupovať na námestie. Ale šéf komediantov Canio zistil, že jeho milovaná Nedda prežíva úprimnú lásku k inému mužovi. A tak sa s tým nevedel zmieriť. Nedda (pani Kohútková) mala vysoký, krásny, čistý soprán. Čo som sa dozvedel, tak to bolo, keď sme sa s ňou stretli po predstavení, že túto operu spievala naposledy pred siedmimi rokmi a že v ten deň len zaskakovala za inú kolegyňu. Obdivuhodné!

          Ale na čo nesmiem zabudnúť, je orchester. Výborne organizovaný pánom Štúrom. Pán dirigent Štúr to všetko zvládol a vďaka mu. Mne sa najviac páčila z orchestra harfa. Neviem

          prečo, ale dodávala tej hudbe takú šťavu. A čo sa mi najviac páčilo, bol pán Lehotský. Neuveriteľné ! Dokázal odspievať dve opery za jeden večer. Obdivujem ho, ako to dokázal.

          Zhrnutie? Na toto NIKDY nezabudmen! Naozaj brilantný zážitok! Naďalej budem podporovať operu. A na úplný záver sa chcem v mene krúžku Stretnutie s hudobným divadlom poďakovať pánovi učiteľovi Gabrišovi, že nám tento úžasný zájazd vybavil. Teším sa na budúci zájazd.  Michal Šulko (7.A tr.)

        • Súťaž pri príležitosti 100. výročia zjavení Panny Márie vo Fatime a októbra – mesiaca ruženca sa uskutočnila na ZŠ s MŠ súťaž o Najzaujímavejší ruženec 2017

        •  

          Súťaže sa zúčastnilo 68 žiakov.

          51 žiakov z I. stupňa a 17 žiakov z II. stupňa.

          Porotu, ktorú tvorili: p. uč. Adamcová S.;  p. vych. Antalová L. a sr. Juliána S. Praem. oslovili ružence v nasledujúcom poradí.

          10 Najzaujímavejších ružencov na I. stupni:

          1. Leitner Adrián – 4.A
          2. Alexander Alex – 1.B
          3. Mikuš Matej – 1.A
          4. Bosý Marek – 2.A
          5. Bunček Juraj – 1.A
          6. Frankovič Jakub – 1.A
          7. Húščava Matej – 1.A
          8. Predný Peter – 1.B 
          9. GerčákMarko – 2.A 
          10. SásováSabína – 3.A

          7 Najzaujímavejších ružencov na II.stupni:

          1. Ďurišová Ema – 5.A
          2. Janíková Nina – 5.A 
          3. Šulko Michal – 7.A
          4. Hovancová Ivana – 5.A
          5. Schmidtová Lucia – 5.A
          6. Baudyš Dávid – 6.A
          7. Horníková Helena – 6.A

           

          Výhercovia boli odmenení vecnými cenami. A zúčastnení tiež, formou tomboly.

          Všetkým blahoželáme a prajeme nové inšpirácie do nových súťaží!

        • Vyhodnotenie projektu Záložka do knihy spája školy

        •  

                 Aj v tomto školskom roku  sme sa rozhodli zapojiť do osvedčeného projektu na podporu čitateľskej gramotnosti: Záložka do knihy spája školy. Deti už tento projekt poznali z predchádzajúcich rokov a tešili sa nielen na výrobu záložiek a darované záložky z pridelenej školy, ale aj na sprievodné aktivity tohto projektu.  Tento rok sme vyrábali záložky do školy v Komárne pre deti  - „Rozmarínčatá“ – ako sa nám predstavili v priateľsky ladenom maili.

               Od začiatku októbra sme na výtvarnej výchove alebo na literatúre vyrábali záložky do kníh rôznymi technikami. Tohtoročná téma projektu bola Tajuplný svet knižných príbehov. Do projektu boli zapojení všetci žiaci školy, od prváčikov až po deviatakov. 

          Deti záložky kreslili, maľovali, použili techniku koláže i asambláže, vystrihovania i odtláčania, pričom sa najmä tí starší snažili dodržať tému, a tak na záložkách predstavili svoje obľúbené knihy či hrdinov kníh.

                Po skompletizovaní záložiek z celej školy sme pripravili v spoločenskej miestnosti výstavku, ktorú si postupne pozreli všetky ročníky. Príležitosť vidieť krásnu výstavku sa spájala i s literárnymi hodinami osobitne pripravenými pre 1. a 2. stupeň. Literárne hodiny boli zamerané na podporu čítania s porozumením a na poukázanie, že čítanie môže byť poučné i zábavné. Deti mali pripravené i zaujímavé pracovné listy, ktoré vo dvojiciach riešili, aby odhalili tajničku ukrytú v začiatočných písmenách správnych odpovedí. A odhalenie tajničky prinieslo spoznanie krásneho citátu o knihách, ktorý sa stal námetom na ďalšiu diskusiu. Pri príprave pracovného listu nás inšpiroval NeilGainman, ktorý  povedal tento zaujímavý výrok o rozprávkach: „Rozprávky sú viac než pravdivé – nie preto, že nám hovoria, že existujú draci, ale preto že nám hovoria, že  drakov môžeme poraziť aj my.“  Príbehy, ktoré deti čítali, s pani učiteľkami aj rozoberali, pokúšali sa ich aj ilustrovať a tí najšikovnejší riešitelia tajničky boli aj odmenení.

              Už v čase našej výstavky nás prekvapil balík z Komárna od detí z pridelenej školy. Potešili sme sa a už sme vedeli, že nastal čas pobaliť aj našu krásnu výstavku a záložky poslať deťom do Komárna, aby ich stihli dostať ešte pred jesennými prázdninami.

               Po rozbalení balíka z Komárna sme pripravili novú výstavku, tento raz si deti nemuseli pozerať záložky len očkami, ale mohli si vybrať, ktorá sa stane ich majetkom a sprievodcom pri čítaní knižiek. 

          Takže, pustime sa s chuťou do čítania!

          Sprac. Silvia Adamcová

           

           

      • Štvrtáci v Antikvariáte a Panta Rhei v Trnave

        • Štvrtáci v Antikvariáte a Panta Rhei v Trnave

        • Vo štvrtok 19.10. sa deti z čitateľského krúžku vybrali do Trnavy precvičovať čitateľskú a finančnú gramotnosť. Najprv sa zastavili v starom v Antikvariáte na ulici Andreja Žarnova. Sem priniesli predať knihy, ktoré už prečítali a dávno z nich aj vyrástli. A tak sa ich rozhodli predať ( hoci iba za 20 % ich pôvodnej hodnoty ), aby si ich mohli prečítať aj iné deti. Potom sa pustili do skúmania a čítania kníh v antikvariáte. Viacerí si tu za utŕžené eurá knihy kúpili, výber bol veľký – knihy boli zaujímavé a najmä lacné.

          Potom zašli do moderného kníhkupectva PANTA Rhei v City Arene. Výber kníh bol gigantický. Veľmi dlho si ich prezerali, listovali v nich, čítali obsahy, pozerali obrázky, porovnávali cenu kníh s knihami v antikvariáte. V Panta Rhei boli ceny kníh oveľa vyššie. Ale aj tak mnohí odchádzali s vybranou knihou a už v autobuse sa dali do čítania.

          Okrem kníh stihli nakúpiť aj darčeky , najmä pre mamičky.

          Vo štvrtok sme boli v Trnave. Chvíľu sme sa viezli v autobuse a potom asi za desať minút sme boli v Antikvariáte. Bolo tam super! Bola tam skvelá zábava. Predala som tam jednu rozprávkovú knižku. A jednu knihu som si tam hneď aj kúpila: Krystyna Boglarová Každý pes má dva konce. V Antikvariáte boli všelijaké staré knihy, ale aj nové. Ešte tam boli aj platne, vázy, staré pohľadnice, časopisy ,obrazy...Potom sme išli do COOP Jednoty na zákusky a kofolu. Kúpila som si tam aj čipsy. Potom sme išli do kníhkupectva Panta Rhei. Nakúpili sme ďalšie knihy. Ale aj hračky, kľúčenky, zrkadielka a všeličo iné. Potom sme sa autobusom vrátili do Zavara.      Zuzka Barutová 4.A

          Vo štvrtok sme boli v Trnave. Cestovali sme linkovým autobusom. Išli sme po kruháčoch a tak sme sa nakláňali doprava, doľava, dopredu, dozadu....V antikvariáte som predal knihu : Moja prvá knižka -

          Doprava. A tú knižku si hneď kúpila pani učiteľka. Potom sme prešli do Panta Rhei. V Panta Rhei s mi veľmi páčilo. Mali tam veľa, veľa kníh. Pozeral som si bojové knihy. Mali tam aj zaujímavú knihu o nemeckých špeciálnych jednotkách za 2 svetovej vojny. Kúpil som si tam dve knihy. Jedna sa volá Tanky a vozidlá 2. svetovej vojny. A druhá sa volá Anglickí parašutisti verzus nemeckí parašutisti.

          Jakub Húščava 4.A

          Vo štvrtok sme navštívili Antikvariát v Trnave . Predávajú tu zlacnené knižky, lebo už ich niekto predtým čítal. Hľadali sme si tam knižky a ja som si tam našiel a kúpil knižku: Zlatý sen. Tá knižka je o našich slávnych hokejistoch z roku 2002. Všetkým deťom sa v Antikvariáte veľmi páčilo. Je to už síce staršia miestnosť, ale to vôbec nevadilo. Lebo , keď sme si našli tú svoju knižku a trochu sme sa do nej zahĺbili, tak sme ani nevedeli, kde sme. Potom sme si pokúpili knižky a odišli sme do COOP Jednoty do cukrárne a ešte sme si tam odbehli do obchodu a kúpili sme si čipsy. Urobili sme si aj čipsové foto. Z cukrárne sme odišli do kníhkupectva Panta Rhei v City Arene. Bolo to tam veľmi veľké, aj pekné svetlá a to sa nám tam páčilo. Boli sme tu veľmi dlho, dlho sme študovali knižky, objavovali sme stále nové veci. Prezrel som si veľa kníh a kúpil som si tu knihu 1000 + 1 rád pre rybárov. Je to veľmi pekná a zaujímavá kniha a my s ocinom chodíme na ryby. Potom sme išli pohľadať pizzu. Bola veľmi chutná. A ešte sme sa išli popozerať po meste. Potom sme nasadli do autobusu a odviezli sa domov. Veľmi sme si užili tento deň. Ďakujeme pani učiteľke za krásny výlet.

          Tomáš Matejovský 4.A

           

           

      • Literárna exkurzia Bzince, Trenčín

        • Literárna exkurzia Bzince, Trenčín

        • V piatok 6.10. si štvrtáci a piataci obuli túlavé topánky a vybrali sa na zaujímavú  cestu , najprv - po stopách spisovateľky Ľudmily Podjavorinskej  ( Riznerovej ). Cesta ich priviedla do malej dedinky Bzince pod Javorinou , kde sa spisovateľka narodila a prežila takmer celý svoj život obklopená krásnou prírodou. Podľa vrchu Javorina si zvolila pseudonym,, Podjavorinská“ a pod ním  vydávala svoje knihy pre deti. Našli sme pamätník venovaný ĽP v tvare štvorlístka v parku v Bzinciach pod Javorinou a   na cintoríne pomník v tvare otvorenej knihy. Zarecitovali sme tu jej obľúbené básne Žabiatko a Do školy a zaspievali sme slovenskú ľudovú pieseň Čo to tam šuchoce pod Javorinú.....

          Potom sme pokračovali ďalej smerom na Trenčín. V škole sme si v Slniečku prečítali povesť o studni lásky (Omar a Fatima) na Trenčianskom hrade. Boli sme na ňu zvedaví a chceli sme ju vidieť na vlastné oči. Na hornom hrade deti privítala dvorná dáma majiteľov hradu, Žigmunda Luxemburského a Barbory Celjskej oblečená v historickom kostýme. Aj deti dostali rytierske oblečenie s erbami Žigmunda a Barbory. Dvorná dáma previedla všetkých detským okruhom a porozprávala deťom o heraldike, stravovaní a  histórii hradu. Vystúpili sme aj na Matúšovu vežu. Na dolnom nádvorí sme našli studňu lásky z povesti a pri nej sme si povesť ešte raz prečítali.

          Na záver boli chlapci slávnostným dekrétom ustanovení za rytierov a dievčatá za dvorné dámy.

          A čo napísali o literárnej exkurzii deti?

          Na Trenčianskom hrade bolo fantasticky. Bol z neho pekný výhľad. Teta sprievodkyňa mala pekné šaty a mala aj zvonček. Povedala, že keď budeme hluční, tak zazvoní, aby sme stíchli. Priniesla oblečenie pre dievčatá aj pre chlapcov. Boli sme v rotunde, videli sme tam dve kostry, jedna kostra bola žena a druhá muž. Boli sme aj v čiernej kuchyni a Barborinom paláci a bola tam veľká zima. Páčili sa mi tam veľké padacie dvere a hovorí sa, že tadiaľ chodili frajeri. Bola s nami aj Veronika Šoltésová a pani učiteľka Benedikovičová. Mohli sme si zobrať aj telefón. Ja som si zobrala, aj Dominika.

          Boli sme aj v Bzinciach pod Javorinou. Zarecitovali sme tu: Žabiatko aj Do školy a zaspievali sme peničku Čo to tam šuchoce pod Javorinú...Pozreli sme si aj hrob na cintoríne. Veronika Adamkovičová 4.A

          Vyrazili sme ráno o 8.00 hod. Sedel som s Romanom. Po ceste sme videli zrúcaniny hradu. Zastavili sme sa v Bzinciach pod Javorinou. Recitovali sme pri pamätníku Ľudmily Podjavorinskej. Potom sme išli na cintorín a zarecitovali sme tu báseň Žabiatko.

          Nastúpili sme do autobusu a išli sme do Trenčína. Hneď sme uvideli hrad. Na hrade sme dostali obleky a fotili sme sa. Potom sme začali prehliadku. Najprv sme vošli do kaplnky, potom do múzea. V ňom boli vystavené všelijaké nálezy. Dostali sme sa aj do čiernej kuchyne, tu nám sprievodkyňa vysvetľovala o sochách. Potom sme vyšli na vežu, bol z nej pekný výhľad.

          Na ceste domov som sedel so Samom. Jakub Húščava 4 A

          Na exkurzii sa mi veľmi páčilo. Navštívili sme veľa zaujímavých miest. Ako prvé sme si v Bzinciach pod Javorinou išli pozrieť pamätník Ľudmily Podjavorinskej s bustou v tvare štvorlístka. Pri pomníku sme zarecitovali z jej tvorby básničky : Žabiatko a Do školy.

          Potom sme išli navštíviť trenčiansky hrad, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Na hrade sme si pozreli rôzne archeologické vykopávky. Celú prehliadku hradu sme absolvovali v rytierskom oblečení a cítili sme sa ako v tej dobe. Zišli sme aj dolu do hradnej pivnice, kde bolo veľmi tajomne. Z pivnice sme išli asi po milióne schodov hore do Matúšovej veže. Po výstupe sa nám naskytol krásny výhľad na okolitú krajinu. Na nádvorí hradu sme videli studňu lásky a čítali sme si o nej povesť z nášho časopisu Slniečko. Do studne sme hádzali mince , aj sme do nej kričali.

          Bol to super výlet, z ktorého mám zážitky a budem na neho dlho spomínať. Adrián Leitner 4.A

          V októbri sme mali výlet na Trenčiansky hrad. Veľmi som sa tešil. Cestou do Trenčína som pozoroval okolie. Videl som hrad Beckov a trošku som zazrel aj hrad Tematín. Naša prvá zastávka bola v Bzinciach pod Javorinou. V parku sme si pozreli pamätník Štvorlístok venovaný národnej umelkyni , spisovateľke Ľudmile Podjavorinskej. Na cintoríne sme si pozreli náhrobný kameň v tvare otvorenej knihy. Pri pamätníku aj hrobe sme zarecitovali jej básne.

          Znova sme pokračovali autobusom - na Trenčiansky hrad. Cesta na hrad hore kopcom bola náročná , ale zvládli sme to. Hrad je rozsiahly a zrenovovaný. Veľmi sa mi páčilo , ako nás na hrade privítali. Sprievodcovia nám dali kostýmy, v ktorých sme chodili po hrade. Najviac sa mi páčil výhľad z Matúšovej veže. Videli sme aj známu studňu, ktorú kopal Omar pre Fatimu. Do studne sme hodili pár centov a tiež sme si do nej zakričali.

          Potešilo ma, keď sme na námestí našli obchodí, kde predávali suveníry, takže som si mohol kúpiť magnetky na pamiatku. Ďakujem pani učiteľke, že nás zobrala na taký krásny výlet. Tomáš Matejovský 4.A

          Výlet a zážitky

          Išli sme na výlet na Trenčiansky hrad. Bolo tam super. Mne sa tam páčilo všetko, okrem schodov. Mali sme na sebe rytierske obleky so znakmi ( erbmi ). Sprievodkyňa nám rozprávala pod hradom aj na hrade. Boli sme aj pri studni a hádzali sme do nej peniaze. Čítali sme si tu zo Slniečka povesť O studni lásky na Trenčianskom hrade. Potom sme išli nakupovať suveníry. Ja som si kúpila pohľadnicu a ešte predtým mincu v automate.

          Ľudmila Podjavorinská sa narodila v Bzinciach pod Javorinou. A tam je aj pochovaná, na cintoríne má pekný pomník v tvare otvorenej knihy. V parku sme našli jej pamätník v tvare štvorlístka.Zuzka Barutová 4.A

          Exkurzia do Bziniec pod Javorinou a Trenčína

          V piatok 6.10.2017 sme boli spolu s piatou triedou na literárnej exkurzii v Bzinciach pod Javorinou a na Trenčianskom hrade. V Bzinciach pod Javorinou sa narodila spisovateľka Ľudmila Podjavorinská. Boli sme pri jej hrobe a spolu sme jej zarecitovali básničku , ktorú napísala a volá sa Žabiatko.

          Odtiaľ sme išli na Trenčiansky hrad. Pri studni, ktorú podľa povesti vykopal Omar pre svoju lásku Fatimu, sme si túto celú povesť spolu prečítali. Úzkymi schodmi sme vyliezli aj na najvyššiu vežu Trenčianskeho hradu. Bol z nej krásny výhľad.

          Exkurzia sa mi veľmi páčila . Sára Adamcová 4.A

          Literárna exkurzia

          V októbri sme cestovali do Bziniec pod Javorinou. Zaspievali sme si tu pesničku – Čo to tam šuchoce pod Javorinú. Išli sme sa pozrieť na do cintorína na hrob Ľudmily Podjavorinskej.

          Potom sme cestovali ďalej na hrad Trenčín. Tam sme sa obliekli do dobového rytierskeho oblečenia. Najprv som si myslela, že dievčatá budú mať šaty ako pani sprievodkyňa, tá ich mala krásne ako princezná. Najviac sa mi páčila veža, ktorá sa volá Matúšova veža. Z nej som videla aj dedinu Bzince pod Javorinou. Na hrade boli aj dve kostry a jedna mala pri sebe náušnice. Bolo to zaujímavé. Sára, Veve a ja sme sa hrali, že Veve je kráľovná a ja jej dcéra a Sára dvorná dáma. Skoro celú prehliadku sme sa tak hrali, bolo to veľmi super. Domov som si odniesla veľa krásnych zážitkov. Victoria Vilinovičová 4.A

          Literárna exkurzia

          V piatok sme boli na exkurzii na Trenčianskom hrade. Keď sme tam prišli, čakalo nás veľa prekvapení. Dali nám obleky, na ktorých bol nakreslený erb. Boli sme aj na Matúšovej veži. Najviac sa mi páčilo, keď sme boli v podzemnej kuchyni. Boli sme aj v Barborinom paláci. Išli sme do obchodu, kde som si kúpila pohľadnicu. Videli sme : kostry, náušnice, kľúče aj prestene.

          Bol to nádherný deň strávený na hrade. Hanka Bunčeková 4. A

      • CEZPOĽNÝ BEH

        • CEZPOĽNÝ BEH

        • Dňa 27. 09. 2017 sa žiaci našej školy zúčastnili na školskej súťaži Cezpoľný beh. Súťaž sa konala v Trnave na štadióne ŠK Slávia. O umiestnenie bojovali traja žiaci a jedna žiačka. V kategórii žiakov ZŠ súťažili: Marián Kemény a Dávid Bartovič (8.A) a Matej Pikna (9.A). Žiačka 7. B triedy Margaréta Vargová sa umiestnila na krásnom 2. mieste. Pretekala v kategórii žiačok ZŠ. Blahoželáme ku krásnemu výsledku a prajeme veľa športových úspechov.

        • European Day of Languages-Európsky deň jazykov

        • 26. september sme strávili v medzinárodnej spoločnosti lektoriek anglického jazyka z Venezuely a Talianska. Naši žiaci pre ne vopred spracovali prezentácie v anglickom jazyku, kde im stručne predstavili Slovensko a vypočuli si aj rozprávanie o živote v Južnej Amerike a Taliansku. Žiaci sa prostredníctvom diskusie mohli o živote v týchto krajinách dozvedieť nieco viac. Lektorky tak zasypali množstvom zvedavých otázok. Spoločné multikultúrne dopoludnie sme zavŕšili aj jazykovými hrami a aktivitami.


           

        • Týždeň športu

        • 25.9. - 29. 9. sa naša škola zapojila do akcie  Európsky týždeň športu, ktorá je iniciatívou Európskej komisie na podporu športu a fyzickej aktivity v celej Európe . Absolvovali sme :
          - tanečné prestávky 
          - aktívne pohybové učenie
          - Európsky deň jazykov
          - Lego vyučovanie 
          - cezpoľný beh
          - didaktické hry
          - aktívna hodinka s profesionálnym tanečníkom Miroslavom Žilkom zo skupiny Old school brothers - pozrite si ako nám to šlowink

                       

        • Návraty k národnému klenotu – dielu Mikuláša Schneidra-Trnavského

        • V poslednom májovom týždni roku 2017 v rámci hudobnej i literárnej výchovy si niektorí žiaci 6. a 7. ročníka z vlastného záujmu pod vedením p. uč. Gabriša pozreli v Trnave to, čo v oblasti hudby a klasického spevu nemožno vidieť a počuť každý deň. Po dlhých siedmich rokoch sa totiž obnovila už tradičná a z hľadiska národnej kultúry veľmi významná MEDZINÁRODNÁ SPEVÁCKA SÚŤAŽ MIKULÁŠA SCHNEIDRA-TRNAVSKÉHO, a to svojím 22. ročníkom, na ktorý sa prihlásilo vyše 100 mladých operných spevákov z 18 krajín sveta. Šlo o veľmi silný ročník. Porota mala pred sebou výnimočné talenty, spomedzi ktorých len ťažko vyberala tých najlepších.

          Naši žiaci mali možnosť počas jedného poobedia sledovať časť súťažného kola v ZRKADLOVEJ SIENI Divadla Jána Palárika. Milým prekvapením bolo, že prišiel aj bývalý žiak, voľakedajší člen krúžku SHD, Paťo Bartovič. A neľutoval – bol nadšený zo zvláštneho hudobného zážitku, na ktorý nebol pri bežných školských zájazdoch za klasickou hudbou zvyknutý. Svetová porota pracovala pod predsedníctvom prof. BLAHOVEJ, dlhoročnej organizátorky súťaže a dcéry prvého slovenského profesionálneho operného speváka Dr. Janka Blaha. Členovia poroty pochádzali zo Slovenska, Čiech, ale i Rakúska, Švajčiarska, Poľska, Ruska a USA. Okrem znalcov opery a vokálnych pedagógov sa v porote zišli i veľké spevácke osobnosti – napríklad svetoznáma operná diva zo Slovenska Gabriela BEŇAČKOVÁ, ktorá v zahraničí preslávila Janáčkovu Jenůfu a stala sa legendárnou interpretkou Dvořákovej Rusalky, ale aj popredný slovenský barytonista Daniel ČAPKOVIČ, sólista Opery SND v Bratislave, ktorého sme nedávno hostili aj u nás v Zavare, keď v kultúrnom dome bravúrne spieval na počesť 110. výročia narodenia Gejzu DUSÍKA, slávneho hudobného skladateľa a rodáka zo ZAVARA.

          Neobvyklý fascinujúci zážitok v Zrkadlovke spočíval v tom, že veľkolepý operný spev a jeho techniku mohli deti vnímať intímne, zblízka – v komornej atmosfére malej, ale krásnej sály s hutnou akustikou. Mladí interpreti (max. do 35 rokov) boli sprevádzaní iba klavírom. Súťažiaci museli povinne spievať okrem svetových árií či piesní aj piesne významného slovenského skladateľa M. Schneidra-Trnavského, čo znamená skvelú propagáciu slovenskej hudobnej kultúry a slovenského jazyka vo svete.

          27. mája 2017 sa konal v grandióznych priestoroch Koncertnej siene MARIANUM v Trnave KONCERT VÍŤAZOV. Aj na tomto finálnom podujatí súťaže sa zúčastnili tri naše žiačky: Monika JANEČKOVÁ, Natália LÍMOVÁ a Gabika TOMEČKOVÁ, ktorá veľmi fandila poľskému barytonistovi Michalovi JANICKEMU. Jej favorit napokon získal 2. miesto v II. kategórii, čo malá fanúšička i emotívne ocenila počas potlesku. Veľmi zaujali i ďalší víťazi – napríklad slovenská koloratúrna sopranistka Slávka ZÁMEČNÍKOVÁ, Poliak Pawel TROJAK s veľmi zvučným barytónom a Ruska Marina KIPINGAN, ktorá publikum ohromila výrazovým, dramatickým a krásne zafarbeným mezzosopránom, obohateným hlboko precítenou hereckou akciou.

          Prínosom tohto koncertu pre naše mladučké poslucháčky bolo to, že spoznali slovenské umelé piesne majstra Trnavského, teda piesne, ktoré stará generácia Trnavčanov nosí v srdci a odovzdáva ich ako rodinné striebro mladým – napr. Ružičky, Uspávanka atď. Žiaci poznajú

          už zo školy, z učebnice literárnej výchovy pre 5. ročník, prekrásnu Trnavského pieseň KEBY SOM BOL VTÁČKOM s textom Ferka URBÁNKA. Toto dielko si Slováci dokonca tak obľúbili, že vskutku zľudovelo. Veľmi zaujímavé bolo sledovať srdcervúcu interpretáciu smutnej Schneidrovej piesne PRSTEŇ s textom Janka JESENSKÉHO, ktorú spieval práve zahraničný súťažiaci, a to Kórejčan Wonhyeok Choi. Tak obdivuhodne sa popasoval so slovenčinou a stvárnením sklamania mladého muža z toho, že prsteň jeho milej navlieka napokon iný muž, že mocným BRAVO odmenil výkon speváka i samotný vnuk majstra Trnavského – pán Bugala.

          Významnou chvíľou pre naše dievčatá bolo i stretnutie s čestným hosťom Koncertu víťazov – maestrom Petrom DVORSKÝM, ktorý v tejto súťaži roku 1973 získal I. miesto a domáce publikum ho vtedy nazvalo „trnavský Caruso“. Už koncom 70. rokov minulého storočia sa stal najvýznamnejším a často obsadzovaným tenoristom vo všetkých svetových operných divadlách vrátane milánskej La Scaly a Metropolitnej opery v New Yorku. Od Ameriky až po Japonsko zaspieval vyše 500-krát naživo rolu básnika Rudolfa v Pucciniho opere Bohéma. Dvorského interpretácia tejto úlohy sa v tom čase vnímala ako senzácia a ako najlepšia v histórii tohto diela. V 80. rokoch odborná kritika zaradila Petra Dvorského medzi najlepších tenorov sveta – do hviezdnej trojice Pavarotti – Domingo – Carreras. Slávny slovenský tenorista sa v roku 2007 stal ČESTNÝM OBČANOM OBCE ZAVAR za šírenie Dusíkovej tvorby v zahraničí a podporu záujmu o vážnu hudbu u žiakov zavarskej základnej školy.

          Mladí poslucháči z našej školy počas súťaže i na Koncerte víťazov zažili naozaj intenzívne dotyky s opernou súčasnosťou, ale aj s významnou opernou históriou. Nehovoriac o význame zoznámenia sa našich žiakov so slovenskou národnou hudbou M. Schneidra-Trnavského a nadviazania mládeže na dlhoročnú tradíciu našej kultúry.

          Výnimočné stretnutie so svetoznámou sopranistkou Gabrielou Beňačkovou

          Vzácne stretnutie s legendárnym slovenským tenoristom - maestrom Petrom Dvorským