Finálny deň zavarskej LETNEJ AKADÉMIE určenej pre nižšie ročníky základnej školy sa uskutočnil 10. júla 2020 pod vedením pani riaditeľky Mgr. Mršťákovej, Mgr. Gabriša a Mgr. Regendu. Tematicky bol venovaný minulosti „DEDINKY V ÚDOLÍ“ – teda našej obce ZAVAR.
Deň s tropickou horúčosťou začal v kmeňovej triede vysvetlením vedeckej teórie o vzniku pravekého človeka asi pred 6 miliónmi rokov na území Afriky, ale aj o počiatkoch slovanského osídlenia okolia dnešnej Trnavy v 7. storočí po Kristovi v časoch raného stredoveku. Keďže prvým pracovným, pomerne ľahko spracovateľným materiálom človeka v období praveku bolo drevo, mohli si účastníci našej letnej školy sami vyskúšať spracovanie dreva v školskej dielni – učebni technickej výchovy. Výsledok ich práce bol príznačný pre školskú, vzdelávaciu pôdu – zhotovili si totiž drevenú sovičku ako symbol múdrosti, ako symbol celej letnej akadémie. Dialo sa tak pod odborným usmerňovaním, kontrolou i aktívnou pomocou drevorezbára zo Šelpíc – nášho príležitostného spolupracovníka - pána Ivana SLEZÁKA, tvorcu projektu Dary pre dušu.
Kým prvá skupina letných školákov usilovne pracovala na svojich technických výtvoroch, druhá už v spoločenskej miestnosti spoznávala konkrétnu históriu Zavara z rozprávania vzácnych hostí – obecných kronikárov FEDERIČOVCOV – pána Rudolfa Federiča a pani Emílie Violy Federičovej. Skupiny sa neskôr vystriedali. Deti sa dozvedeli okrem iného aj zaujímavé informácie o poslednom šľachtickom rode, ktorý kedysi vlastnil obec Zavar – teda rode Majláthovcov. Žiaci videli reprodukcie vzácnych fotografií posledných členov rodiny Majláthovcov a ich zavarského sídla - neoklasicistického kaštieľa, ktorý dali postaviť v 19. storočí. Po prednáške, ktorá zahŕňala i predstavovanie významných zavarských rodákov – Jozefa Karola VIKTORINA, Michala PAVLÍKA, Gejzu DUSÍKA, si žiaci mohli sami priamo zalistovať v cenných kronikách, ktorých stále miesto úschovy sa nachádza na zavarskom obecnom úrade. Niektoré zvedavé deti zahrnuli manželov Federičových množstvom zaujímavých otázok. Postupne sa dočkali uspokojivých odpovedí. Napokon sme hosťom poďakovali za besedu, ale aj za ich záslužnú kronikársku prácu. Hodnotu tejto práce si naplno uvedomia až budúce generácie Zavarčanov, ktorí v obecných kronikách raz nájdu mnohé zabudnuté udalosti a ktorí si budú môcť raz podľa týchto dokumentov zrekonštruovať minulosť vlastnej obce.
Kým sa našim akademikom začala obedná prestávka, na pamiatku POTULIEK HISTÓRIOU OBCE ZAVAR si vystrihovali a podľa predlohy vyfarbovali
obecný erb. Každý účastník akadémie sa naučil vysvetliť i symboliku erbu s múdrym posolstvom, morálnym dedičstvom predkov: MODLI SA, PRACUJ A BUDE TI ROZKVITAŤ!
Po dobrom obede a dodržaní pitného režimu zarábaním si chutnej limonády vybrali sa naši zverenci v rámci druhého bloku tematického dňa na dejepisnú exkurziu priamo po obci Zavar. Prvou zastávkou našich potuliek sa stal RODNÝ DOM GEJZU DUSÍKA – slávneho zakladateľa populárnej hudby na Slovensku a „otca“ slovenskej operety. Dom v súčasnosti už nepatrí Dusíkovcom. Žije tam milá pani Marta LUŠČONOVÁ, ktorá našu delegáciu prijala až do útrob svojho príbytku a dovolila jej vojsť do izby, v ktorej majster Dusík údajne prvý raz uzrel svetlo sveta. Z úst pána učiteľa Gabriša zaznela i stručná prednáška o živote a diele skladateľa. Žiaci si mohli vypočuť i dva veľké Dusíkove hity venované našej krásnej vlasti – Rodný môj kraj (v podaní Karola Duchoňa) a Pieseň o rodnej zemi – sťaby druhú národnú hymnu Slovákov (v podaní maestra Petra Dvorského – nielen svetového tenoristu, ale i čestného občana obce Zavar). Zvukovú reprodukciu týchto dvoch nesmrteľných melódií v sparnom teple technicky zabezpečil náš už prázdninujúci deviatak Borisko HRABÁRIK, začo mu patrí veľká vďaka. Pri odchode z historického miesta nás naša pozorná hostiteľka ponúkla skvelými pagáčikmi i tyčinkami – vlastnou pekárskou výrobou. Ďakujeme.
Druhým bodom programu exkurzie bola PREHLIADKA KOSTOLA NARODENIA PANNY MÁRIE. Ochotne nám ju poskytol miestny kňaz - pán Ján BEDERKA. Deťom postupne poukazoval interiér i exteriér kostola, vysvetlil význam i históriu tohto duchovného miesta, podstatu kresťanskej viery, fungovanie cirkvi či priebeh omší a kratučko priblížil žiakom mučenícky život biskupa BUZALKU, ktorý kedysi pôsobil ako kňaz aj v Zavare. Zaujímavosťou bolo sledovať pamätnú tabuľu, na ktorej sú uvedené mená mnohých zavarských kňazov siahajúc až do stredovekého obdobia 13. storočia!!! Najväčší záujem vzbudila možnosť ísť na chórus kostola a pozrieť si zblízka organ. Duchovnému otcovi Zavara – pánu Bederkovi – ďakujeme za poučný výklad a všetku trpezlivosť.
Po odchode z kostola sme sa na Hlavnej ulici zastavili a odfotili aj pred HISTORICKOU BUDOVOU ZÁKLADNEJ ŠKOLY. Deti získali nové vedomosti o minulosti zavarskej školy: napr. že školu dali postaviť ešte grófi Majláthovci v časoch Uhorska v roku 1884. O desať rokov neskôr na ňu nadstavili ešte jedno poschodie. Šlo o školu cirkevnú. Majláthovci tak chceli pomôcť vylepšiť situáciu pôvodnej jednotriednej farskej školy v Zavare, ktorá stála uprostred obce pri križovatke ciest a ktorej história siahala až do roku 1782. V spomínanej škole z konca 19. storočia na Hlavnej ulici sa učilo až do roku 1998. Žiaci mali skvelú príležitosť sa pýtať na vyučovanie v starej škole pána učiteľa
Regendu, ktorý posledné školské roky v tejto budove i osobne odučil. Dozvedeli sa čo-to o klasických triedach, o veľkej školskej záhrade s ovocným sadom, ba aj o používaní ešte suchých záchodov – tzv. latrín.
Vrcholovým stretnutím nášho zavarského dejepisného putovania bola NÁVŠTEVA NÁRODOPISNÉHO DVORA u pani Heleny ZVOLENSKEJ. Nesmierne štedro nás obohatila obetavá pani Zvolenská vynikajúcou etnografickou prednáškou o spôsobe života starých Slovákov v Zavare. Naši letní akademici si mohli pozrieť pod rodinným altánkom Zvolenských fascinujúcu výstavu ľudových krojov, pracovných nástrojov, riadu i historických fotografií. Sprievodné slovo pani Zvolenskej – pamätníčky ešte tradičného, ľudového Zavara - nevynechalo žiaden exponát. I ona sama sa stala živým exponátom, keďže nás sprevádzala v dobovom ľudovom oblečení. Veľmi pútavo a názorne priblížila našim žiakom životný štýl bežného slovenského ľudu. Viaceré vystavené predmety pochádzali z prelomu 19. a 20. storočia, takže deti držali vo svojich rukách i vyše storočné pamiatky. Zavŕšením návštevy bolo veľmi chutné prekvapenie – gazdinka nášmu osadenstvu ponúkla v košíčku klasicky upečený, domáci chlebík. Pochutili sme si na ňom aj s bravčovou masťou. Touto cestou ešte raz ďakujeme nielen pani Zvolenskej, ale i ostatným členom jej rodiny, ktorí sa aktívne podieľali na inštalácii unikátnej expozície a príprave občerstvenia.
Potulky históriou našej obce Zavar sme ukončili na krásnom dvore pani Zvolenskej harmonickým obrazom – pozorovali sme príchod utešených kačičiek do jazierka a ich očistné kúpanie. V tej chvíli asi každý pozorovateľ zatúžil po podobnom schladení sa a úniku pred páliacimi lúčmi júlového slniečka.
Fotografie si môžte pozrieť :